Jedno z príčin tohto stavu je nadmerné nakupovanie potravín, ktoré nestíhame zjesť, čo sa deje aj teraz, pred sviatkami.
Slovensko nie je uvedomelá krajina
Potraviny, spolu s bývaním, patria medzi najnákladnejšie položky, ktoré nám odkroja najväčšiu časť príjmu. V priemere je to až 19 % z nášho mesačného zárobku. A to je približne toľko, koľko platíme i za bývanie, elektrinu, vodu, plyn a ďalšie služby vzťahujúce sa na bývanie.* Napriek tomu koľko nás potraviny stoja v Európskej únii ročne vyhodíme okolo 89 miliónov ton jedla. „Odhady potravinového odpadu v číslach sa u nás pohybujú od 35 do 168 kg na osobu ročne. Slovensko teda určite nepatrí medzi uvedomelé krajiny riešiace tento problém.
Napríklad v severských krajinách, predovšetkým v Dánsku, je táto téma denne diskutovaná v médiách a v spoločnosti. Považujú ju za vážny problém, ktorý sa snažia riešiť,“ hovorí Alexandra Kolarik z Občianskeho združenia Free Food a dodáva, že za posledných 5 rokov sa v spomínanom Dánsku podarilo znížiť potravinový odpad o 25 % .
Podľa údajov OZ Free Food najviac plytváme ovocím, zeleninou a pečivom. Problémom býva aj varené jedlo, keďže zvykneme variť vo veľkom, ale potom sa nám nechce jesť tri dni po sebe to isté. Priznávajú sa k tomu najmä ľudia vo veku 19 až 40 rokov. Zaujímavé je, že plytvanie narastá s narastajúcim vzdelaným.
Zmena postoja
Je preto nevyhnutné, aby u každého z nás, v našej vlastnej kuchyni a chladničke, nastala zmena postoja k jedlu. „Začnime sa správať k potravinám zodpovedne. Nákupy si plánujme. Ak nie sme plánovači, nakupujme častejšie, ale menej, len to, čo zjeme v daný deň. Do obchodu odporúčam chodiť s nákupným zoznamom. Spoznajte svoju chladničku a mrazničku, zaveďte si v nich systém. Veci, ktoré je potrebné spotrebovať, dajte dopredu, premyslite si aké jedlo z nich pripravíte. Poznajte rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Nevyhadzujte, s jedlom, ktoré nevládzete zjesť sa dá naložiť aj inak – mrazenie, blanšírovanie, fermentovanie či zaváranie,“ radí A. Kolarik.
Keď sme sa pozreli na platby kartou klientov Poštovej banky, ktoré zrealizovali od januára do októbra tohto roka, zistili sme, že mesačne „prejedli“ v priemere 15 miliónov eur. Najviac transakcií a najväčšie objemy platieb každoročne evidujeme v decembri. Naopak, v obchodoch s potravinami míňame najmenej v prvých dvoch mesiacoch roka. „Ženy v týchto predajniach platia kartou o 20 % častejšie ako muži. Najviac transakcií mesačne tu zrealizujú ľudia nad 50 rokov. Vedie Nitriansky kraj, nasleduje Košický a Bratislavský,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.