Šípkový džem od starej mamy. Najpredávanejší v celej krajine

, 09.04.2020 08:00
Demeterovci, RISO, rodina
Rodina Demeterovcov, ktorá sa v Rimavskej Sobote postarala o oživenie slávnej značky RISO. Konzerváreň bola založená v roku 1902. Autor:

Za špeciality ako šípkový, brusnicový, drienkový či rakytníkový džem vďačíme generáciám rodiny Demeterovcov. Ich spoločnosť RISO vznikla už v roku 1902.

Sú recepty, ktoré prežívajú z generácie na generáciu. Odovzdávajú sa ústnym podaním, nadobúdajú a zdokonaľujú skúsenosťou babičiek, ich dcér a vnučiek. Ležia v hlavách gazdiniek a pre istotu sú načmárané v starom zošite či na poslednom liste kuchárskych kníh. Nadežda Demeterová takto uchovala pre Slovensko šípkový džem, dnes najpredávanejší džem v celej krajine.

Šípka je jeden z najobyčajnejších a najvytrvalejších kríkov, ktorý rastie kade-tade na úbočiach a lesných stráňach po celej krajine. Na jeseň, keď sa šípky vyfarbia a nadobudnú krásnu červeň pripomínajúcu bruško malých stehlíkov, si na nich pochutnáva vtáctvo ako aj každý, kto ide okolo. Kedysi ich ľudia hojne zbierali a sušili na čaj alebo z nich vyrábali džem. Nadežda Demeterová sa džem naučila variť od svojej starej mamy, rodáčky z Hačavy neďaleko Hnúšte.

Recept na šípkový džem nosili v hlavách mnohé Hačavanky. Jednu z nich zavial osud a práca do konzervárne v Rimavskej Sobote. Dnes je známa značka RISO najväčším výrobcom ovocných lekvárov, marmelád a džemov na Slovensku, posledný mohykán uchovávajúci tradíciu, ktorá prežíva v pôvodných produktoch vyjadrujúcich nenapodobiteľnú chuť a energiu prírody.

Šípkový džem je krásnym a chutným odliatkom neraz už zabudnutého umenia našich predkov. V jednej z najstarších slovenských potravinárskych fabrík s vyše storočnou tradíciou sa objavil a prežil. Ako to už býva, trochu so šťastím, trochu náhodou, trochu zásluhou zanovitosti a trpezlivosti ľudí, ktorí mali a majú radi svoj kraj, dedinky ukryté v údoliach, mestá s ich niekdajšími trhmi a dobrotami, ktoré sa tam vyrábali a predávali.

Vizionári prežijú dejinné zlomy

Rimavská Sobota pripomína smutný osud slovenského potravinárstva, ktoré sa v priebehu posledných 30 rokov takmer rozpadlo. V tomto meste na juhu stredného Slovenska však možno dnes sledovať aj začiatky jeho obrodenia. Nádej na budúcnosť sa vždy spája s dobrým nápadom, s inováciou. So vzkriesením niečoho, čo tu bolo, čo nám dlho chýbalo a keď sa objaví, povedzme ako šípkový džem, siahneme s radosťou po ňom.

Predchodcu spoločnosti RISO založili na úsvite dvadsiateho storočia v roku 1902. Pôvodne to bola fabrika na výrobu cukríkov. Keď Európu zachvátila prvá svetová vojna, preorientovala sa výroba na produkciu mäsových konzerv pre rakúsko-uhorskú armádu. Tento charakter sa ešte viac posilnil počas druhej svetovej vojny. Mierové časy priniesli širšiu profiláciu konzervárenskej fabriky – od výroby sterilizovanej zeleniny, cez spracovania ovocia vrátane džúsov až po mäsové konzervy, paštéty a rôzne nátierky.

Keď prišiel novembrový zlom v spoločnosti prinášajúci slobodné súkromné podnikanie, začala sa nová éra konzervárne. Štátny podnik bol sprivatizovaný – jeho spolumajiteľmi sa stala aj rodina Demeterovcov.

Šípkový džem je krásnym a chutným odliatkom neraz už zabudnutého umenia našich predkov.

Deväťdesiate roky dostali s odstupom času všelijaké prívlastky. Pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo to však celkom určite neboli ľahké časy. Rozpadali sa celé výrobné štruktúry aj trhy. Málokto si dnes uvedomuje, že RISO zásobovalo svojou produkciou nielen Československo, ale vyvážalo aj do bývalého Sovietskeho zväzu. Odrazu všetko padlo, pomery sa dramaticky zmenili a skomplikovali nástupom obchodných reťazcov. Výroba a odbyt viazli a v roku 2005 sa podnik predal.

Vo chvíli, keď sa zdalo, že s konzervárňou je amen, navrhli noví majitelia Nadežde Demeterovej a jej manželovi Štefanovi, aby skúsili spoločne fabriku oživiť. Do týždňa si to však rozmysleli, lenže Demeterovci po pár prebdených nociach, keď rozobrali všetky za a proti, dospeli k rozhodnutiu, že skúsia podnik naštartovať nanovo vo vlastnej réžii. Vybrali 16 najschopnejších zamestnancov a z pôvodného širokého sortimentu sa sústredili na výrobu ovocných lekvárov, džemov a marmelád.

Z tlejúcej konzervárenskej pahreby vykresali ohník, ktorý sa rozhorel do dnes prosperujúcej výroby originálnych ovocných džemov. V súčasnosti zamestnáva rodinný podnik 32 ľudí a dodáva najmä na slovenský, ale už aj český trh 1300 ton lekvárov, džemov a marmelád. Nie hocakých, ale takých, ktoré sú moderným návratom do komory slovenských starých mám.

O čo ide v generačnom súzvuku

Demeterovci majú dvoch synov, Michala a Rastislava. Obaja vyrástli v konzervárni, tmolili sa od detstva medzi lismi a variacimi kotlami, plniacimi linkami, neskôr v závode brigádovali a dnes celkom prirodzene pomáhajú rodičom viesť fabriku a určovať aj línie budúcej výroby. Obaja mladí muži sú vo veku novej spotrebiteľskej generácie, poznajú jej zmýšľanie, chute, životný štýl. Potravinárstvo je vždy o syntéze, nenápadnom prelínaní a zlievaní sa životných a stravovacích názorov. Zo svojej podstaty sú konzervatívne, ale predsa sa neustále vyvíjajú a menia. Mladnú. Na koni je ten, kto sa triafa do chute, apetítu a vkusu hlavného spotrebiteľské­ho prúdu.

RISO pod taktovkou Demeterovcov našlo svoje miesto na trhu. Aktuálne je to jediná slovenská konzerváreň s produkciou džemov, ktorá sa presadila celoplošne v obchodných sieťach. Ak si uvedomíme, že hrozil takmer úplný zánik slovenských produktov, potom sa rodine podaril husársky kúsok.

Michal Demeter, ktorý po mame zdedil obchodného ducha, si všimol jeden zaujímavý moment v správaní slovenských spotrebiteľov: "Naši ľudia po rozdelení federácie vnímali české výrobky ako svoje, tie však nemilosrdne vytláčali slovenskú produkciu na samú perifériu. Zato do Čiech sa nevedeli dostať, lebo tamojší obchod vravel, že musí uprednostniť českých výrobcov, "protože musíme uživit své lidi“.

Zdá sa, že situácia sa konečne mení. Nielen preto, že ľuďom chýbajú výrobky, ktoré kedysi boli samozrejmosťou, ale aj preto, že sú tu výrobcovia, čo prišli s produkciou zodpovedajúcou všetkým atribútom modernej a chutnej výživy. Takej, ktorá je mostíkom do onej už takmer zabudnutej babičkinej lekvárovej komory a zároveň ponúka aj výrobky, aké mladá generácia Slovákov spoznala počas štúdií či pracovných pobytov v zahraničí.

"Okrem šípkového džemu, ktorý sa stal slovenským fenoménom, sme rozbehli aj také špecialitky ako je brusnicový, drienkový či rakytníkový džem, nehovoriac ani o čučoriedkovom,“ predstavuje jeden z atraktívnych výrobných produktov Nadežda Demeterová. Sú to naturálne produkty, ovocný obraz čoraz vzácnejšej pôvodnej slovenskej prírody.

O identický chuťový odkaz ovocia v džeme musí RISO tvrdo súperiť s poľskou či rakúskou alebo českou konkurenciou. Ak Slovensko nechce byť surovinovým príveskom, musí produkciu inovovať. Vyrábať produkty, ktorý sú lepšie, kvalitnejšie, teda z pohľadu džemu najmä chutnejšie, prinášajúce pôžitok vyvolávajúci neodolateľnú túžbu po výrobku nanovo siahnuť.

A práve toto sa Demeterovcom darí. Šípkový džem predbehol v predaji na Slovensku jahodový. To je čo povedať, jahody boli a sú nepísaným kráľom trhu a nielen na Slovensku. Nedávno Demeterovci vyvinuli pomarančový džem. Spoznala ho generácia Slovákov pracujúca vo Veľkej Británii, alebo dovolenkujúca v Španielsku. Pre slovenské ústa bol však trochu horkastý, a tak RISO prišlo s o niečo sladko-kyslejšou variáciou chuti a trafilo sa do chuťových pohárikov našincov.

Dobrý džem je o umení premeniť farbu, chuť a vôňu ovocia na výrobok, ktorý mu predĺži život a je takrečeno kedykoľvek naporúdzi. A práve takéto produkty vznikajúce pomocou šetrných technológií, ktoré uchovávajú v džemoch vysoké dávky vitamínov, sa Demeterovcom podarilo vyrobiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#šípkový čaj #kvalitné potraviny #džemy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku