Domáce výrobky pomôžu ekonomike. Peniaze treba udržať doma, tvrdí analytik

, 30.06.2020 06:00
rodina, nakupovanie, radosť, potraviny
Práve potravinová sebestačnosť zaručí, že krajina vie v ťažkých časoch nasýtiť svojich obyvateľov. Autor:

Nie vždy platí, že tráva je u suseda zelenšia. Veď čo je lepšie ako čerešne z trhu, májová bryndza či lokálne slovenské vína? Tieto chute veru produkcia z cudziny len tak nenahradí.

"Pandémia otvorila ľuďom oči a naučila ich viac sledovať pôvod potravín,“ povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Hoci nemá poruke žiadny oficiálny prieskum, stačí sa podľa nej pozrieť do obchodov. V košíkoch končia skôr domáce produkty ako zahraničné, myslí si Holéciová. Koronavírus okresal príjmy, ľudia tak viac zvažujú, čo si kúpia. A preto keď už majú do niečoho investovať, podporia radšej to naše slovenské.

"Vyšší záujem o doma vyrobené potraviny prospeje aj našej ekonomike,“ hovorí Holéciová. A to nielen vytváraním nových pracovných miest, ale aj zlepšením životného prostredia. Domáci tovar totiž nemusí cestovať cez polovicu sveta.

Potravinová sebestačnosť sa u nás totiž pohybuje okolo 40 percent. "Slovensko je na tom s potravinovou sebestačnosťou veľmi zle. Nie sme krajinou, ktorá je sebestačná v základných agropotravinárskych komoditách,“ hovorí Holéciová. Ešte začiatkom 90. rokov bolo všetko inak. Výnimkou zostala azda len cukrová repa.

No práve potravinová sebestačnosť zaručí, že krajina vie v ťažkých časoch nasýtiť svojich obyvateľov. "V čase koronavírusu je to obzvlášť dôležité, keďže nikto nevie, ako sa celá situácia nakoniec vyvinie,“ hovorí Holéciová. Dovozy potravín síce fungujú plynule, ale je to len a len zásluha špeciálnych koridorov. Pritom už v úvodnej fáze pandémie sa objavili reči o tom, že niektoré krajiny by si svoju produkciu nechali radšej pre seba.

Najbližšie preverí dodávky potravín, ale aj ceny sucho. "Bude dôležité, akú pozberajú naši pestovatelia úrodu, pri akých cenách ju budú vedieť predať či už na spracovanie, alebo priamo do obchodov,“ hovorí Holéciová. Už teraz je podľa nej isté, že ovocia bude menej – z plánovanej úrody 50-tisíc ton dopestujeme pravdepodobne 30-tisíc ton.

Pandémia otvorila ľuďom oči a naučila ich viac sledovať pôvod potravín.
Jana Holéclová, SPPK

Ministerstvo pôdohospodárstva si uvedomuje, že podiel domácich potravín v našich predajniach dostačujúci nie je. Ideálne zastúpenie je podľa jeho hovorcu Daniela Hrežíka ťažké určiť. "Dôležité je, aby pomer v prospech domácich výrobkov kontinuálne stúpal až po hranicu plného využitia potenciálu domácej výroby,“ hovorí. Rezort pôdohospodárstva aktuálne pripravuje novú koncepciu rozvoja potravinárstva. Práve tá by mala riešiť aj našu potravinovú sebestačnosť. Limitom na množstvo domácich výrobkov to však, zdá sa, nepôjde. O to sa najnovšie snažia aj v Česku. Tamojšia vláda chce pretlačiť povinný podiel domácich potravín v predaji. Na pultoch českých obchodov by ich tak mala byť po novom viac ako polovica.

Brusel však takéto snahy členských štátov veľmi nepodporuje. A aj v tomto prípade sa dá čakať, že zakročí. "V súčasnosti má v únii obdobnú úpravu Rumunsko, voči ktorému vedie komisia konanie pre porušenie európskeho práva,“ hovorí Hrežík. V spore s Európskou komisiou je aj Slovensko. A to ohľadne 50-percentného zastúpenia slovenských výrobkov v letákoch, dodal Hrežík.

Ľudia šetria

Naša spotreba sa počas koronakrízového obdobia prudko prepadla, keďže obchody boli zatvorené, upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová. Rovnako boli zatvorené aj reštaurácie, kaviarne, kiná, zrušili sa zábavné a kultúrne podujatia. Nedalo sa ani cestovať do zahraničia. Výdavky na dopravu zase skresala práca z domu.

"Spotrebitelia znížili aj svoje výdavky na drahšie tovary, akými sú elektronika, nábytok, pod čo sa podpísali aj obavy z budúceho vývoja,“ hovorí Glasová. Ľudia tak podľa nej zmenili svoje spotrebiteľské správanie. Na začiatku pandémie kupovali hlavne potraviny, lieky a čistiace prostriedky. Naopak, ostatné druhy výdavkov klesli, hlavne výdavky na dopravu, oblečenie a obuv.

Pandémia však skresala aj tržby obchodníkov. V apríli sa medziročne prepadli o 14,3 percenta. Záleží však na sortimente – tovary pre kultúru a rekreáciu klesli o vyše polovicu. Naopak, darilo sa reťazcom. Tie si oproti aprílu minulého roka pripísali 2,5 percenta, v marci to však bola vyše desatina. "Tí, čo aj chceli míňať, mali obmedzené možnosti a ani on-line platformy nemuseli úplne pokryť všetok dopyt,“ hovorí analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

No i ľudia boli pri míňaní opatrnejší – niektorí prišli o prácu, iným sa znížili príjmy. A tak hoci sú obchody otvorené, o plnom stave sa hovoriť nedá ani zďaleka. "Spotrebiteľ je opatrnejší, prehodnocuje nákupy a uprednostňuje nevyhnutné tovary a služby pred tými luxusnejšími,“ hovorí Sadovská.

Popandemické nákupy

S postupným uvoľňovaní opatrení však ľudia opäť dostávajú väčšiu chuť míňať, vysvetľuje Glasová. "Opäť teda začínajú chodiť do reštaurácií, kaviarní či obchodných centier a opäť nakupujú aj iné tovary, nielen potraviny a lieky,“ hovorí. To, ako spotrebu ovplyvnila pandémia, sa však podľa nej ukáže až v najbližších mesiacoch.

Veľa bude totiž závisieť hlavne od toho, do akej výšky narastie miera nezamestnanosti a ako dlho sa bude trh práce z krízy zotavovať. "Spotreba bude aj v nasledujúcom období slabšia a ľudia budú k míňaniu pristupovať opatrne,“ očakáva Glasová. Podpíše sa pod to nielen nárast ľudí bez práce, ale aj väčšia snaha šetriť na ťažké časy.

"Obmedzovanie spotreby sa bude týkať hlavne drahších tovarov, pôjde napríklad o kúpu novej elektroniky, nábytku, dovolenky či iných luxusnejších tovarov,“ hovorí analytička. To, ako dlho bude trvať takéto šetrenie zo strany spotrebiteľov, bude závisieť od ekonomického vývoja, dodáva.

Ako je na tom Slovensko s potravinou sebestačnosťou?

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Z vlastnej produkcie dokáže Slovensko vyrobiť podľa rezortu pôdohospodárstva zhruba 62 percent potravín. Potravinová sebestačnosť, ktorá vyjadruje pokrytie spotreby, sa však pohybuje len okolo dvoch pätín, tvrdí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora Slovenska. Len toľko domácich potravín totiž skončí v našich predajniach.

Vyjadrenie v percentách
sme sebestační
cukor 120
pšenica 116
vajcia 102
mlieko 102
nie sme sebestační
hydinové mäso 62
hovädzie 87
jablká 60
rajčiny 60
bravčové mäso 40
zemiaky 48
mrkva 20
paprika 11
marhule 7

Porovnanie so susedmi

Slovensko

40 % domácich potravín na pultoch predajní, domáca produkcia

62 % potravín sa v krajine vyrobí

Rakúsko

80 % domácich potravín na pultoch predajní

91 % potravín sa v krajine vyrobí

Česko

60 % domácich potravín na pultoch predajní 80 % potravín sa v krajine vyrobí

ZDROJ: MP SR, SPPK

Anketa: Ako firmy podporujú ekonomiku po koronakríze?

1. Ako vašu spoločnosť zasiahla koronakríza?

2. Čo vaša firma robí pre podporu slovenskej ekonomiky a zamestnanosti?

Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa, BILLA

1. Koronavírusová pandémia zasiahla celú ekonomiku, obchodné reťazce nevynímajúc. Nákupné správanie spotrebiteľov sa zmenilo, mnohí sa začali zameriavať hlavne na tovary s nižšou pridanou hodnotou, pričom obmedzujú nákup ostatných tovarov. Kým pred koronakrízou chodili zákazníci nakupovať denne alebo viackrát do týždňa, stále chodia menej často do obchodov aj napriek tomu, že sa postupne uvoľňujú regulačné opatrenia.

2. Posilnili sme sortiment, hlavne našej privátnej značky Slovenská farma, prostredníctvom ktorej ponúkame svojim zákazníkom na 100 percent garantované slovenské ovocie, zeleninu a mäso. Cieľom je práve podporiť slovenských farmárov, pestovateľov a producentov, a tak posilniť pozitívne vplyvy v slovenskej ekonomike, ako aj udržať pracovné miesta v slovenských firmách. Zároveň sme spustili významný projekt na podporu predaja slovenských výrobkov vo všetkých našich predajniach s názvom Doba slovenská. Cieľom je medziročne zvýšiť o 10 percent predaj slovenských potravín.

Lucia Langová, hovorkyňa, Kaufland SR

1. Museli sme sa rýchlo prispôsobiť novej situácii a hľadať najlepšie možné spôsoby, ako chrániť svojich zamestnancov a zákazníkov a popritom zabezpečiť zásobovanie svojich predajní potravinami, aby si zákazníci u nás mohli kúpiť všetko, čo potrebujú.

2. V tomto období je mimoriadne potrebné podporovať a posilňovať slovenskú ekonomiku a zvyšovať zamestnanosť v regiónoch. Napriek situácii s ochorením COVID-19 sme neprestali spolupracovať a rozvíjať svoje projekty so slovenskými dodávateľmi, práve naopak, snažili sme sa ich ďalej rozširovať. Malým lokálnym dodávateľom sme umožnili dodávať produkty do väčšieho množstva predajní. Stále hľadáme a vyzývame ďalších slovenských dodávateľov, aby sa stali našimi partnermi.

Jana Hrubcová, PR manažérka, Dedoles

1. Samozrejme, že sa koronakríza dotkla aj nás. Okamžite sme museli na danú situáciu reagovať a nikto nevedel, ako sa bude táto kríza vyvíjať. Prvoradé bolo ochrániť našich zamestnancov a zabezpečiť im bezpečné podmienky na prácu. Náš biznis stojí na internetovom predaji, ktorý bol koronakrízou najmenej postihnutý. V tom čase sme mali naplánovanú novú televíznu kampaň, ktorá nám pomohla k tomu, že náš predaj ešte výrazne narástol. Preto sme u nás, našťastie, nemuseli ľudí prepúšťať ani pristúpiť na znižovanie ich platov. Práve naopak, pokračovali sme v nábore nových ľudí vzhľadom na plánovanú expanziu spoločnosti. Vzhľadom na zvýšený predaj sme museli prijať ďalších takmer 20 nových ľudí do skladu. Súviselo to aj s tým, že viacero našich zamestnancov ostalo so svojimi deťmi na OČR kvôli uzatvoreniu školských a predškolských zariadení.

2. Spoločnosť Dedoles je prosperujúca slovenská firma, ktorá dosiahla za minulý finančný rok obrat takmer 15 miliónov eur. Na Slovensku zamestnávame viac ako 130 ľudí. Vzhľadom na plánovanú expanziu na ďalšie trhy počet pracovných miest stále rozširujeme.

Milan Pašmík, predseda predstavenstva, McCarter

1. Zaznamenali sme pokles tržieb na domácom trhu o 20 percent a v oblasti exportu až o 50 percent. Výrazne sa spomalil predaj malých impulzných balení v supermarketoch a hypermarketoch a takisto k tomu výrazne prispeli zatvorené bizniscentrá, školy, bufety a jedálne. Na druhej strane koronakríza priniesla príležitosť. Naša spoločnosť je špecialista na inovácie a funkčné nápoje s pridanou hodnotou. Okamžite sme zareagovali na novú požiadavku spotrebiteľov a v týchto dňoch prinášame na trh nápoje zamerané na podporu imunity a zdravia. Zaujímavosťou je, že aj napriek kríze trend nárastu našich rastlinných alternatív, predovšetkým rastlinných mliek, ale aj iných vegánskych výrobkov sa ešte posilnil a zvýšil tempo rastu.

2. Naša spoločnosť ako slovenský výrobca robí kroky, aby sa prispôsobila novej situácii. Na jednej strane sme znížili výdavky a náklady a na druhej strane sme usilovne pracovali a pripravili viacero inovácií, ktoré by mali priniesť nové tržby. Predpokladáme, že udržíme zamestnanosť a dokončíme aj plánované investície. My ako slovenská firma sme prví v regióne, ktorí prinášame na trh šťavy v novom ekologickejšom obale s novým bio based uzáverom. Chceme Slovensko so zdravou prírodou pre ďalšie generácie a Slovensko so silnou domácou ekonomikou a s kvalitnými lokálnymi potravinami. Výrazne sme práve v týchto dňoch zintenzívnili komunikáciu na sociálnych sieťach, kde komunikujeme, že kúpou zahraničných potravín posielame peniaze do zahraničia a podporujeme cudzie ekonomiky. Stále viac Slovákov si uvedomuje, že kúpou domácich výrobkov zostanú peniaze v nasej krajine a pomôžu jej opätovnému naštartovaniu.

Sven Harman, konateľ, Bryndziareň a syráreň

1. Ako väčšinu firiem, aj nás zasiahla koronakríza, podstatné zvýšenie nákladov na zabezpečenie bezpečnej prevádzky, pokles odbytu a tým, samozrejme, tržieb.

2. Myslím si, že podpora slovenskej ekonomiky je z našej strany na vysokej úrovni, keďže všetci naši dodávatelia sídlia na Slovensku. Zamestnávame asi 52 zamestnancov vrátane Rómov. Na rade je teraz spotrebiteľ, aby skutočne uprednostňoval kvalitné slovenské potraviny.

Analytik: Peniaze treba udržať doma

Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord.cz.

O tom, prečo ľudia nakupujú menej a čo to znamená pre ekonomiku, sa denník Pravda rozprával s analytikom spoločnosti Finlord.cz Borisom Tomčiakom.

Čo tlačilo spotrebu domácností dole?

Kvôli karanténe ľudia obmedzili svoje výdavky. Šetrili hlavne na tovaroch a službách, ktoré nepotrebujú nutne pre život. Obchody boli zatvorené a domácnosti šetrili aj na horšie časy.

Klesala aj spotreba domácich tovarov?

Klesla spotreba všetkých tovarov, teda aj domácich. Prakticky len niektoré druhy tovarov zaznamenali rast – a to potraviny, ochranné a hygienické pomôcky.

Aký vývoj sa dá očakávať v najbližších mesiacoch?

Slovensko je podobne ako celá Európa v recesii, ale už nie je v platnosti karanténa. Maloobchodný predaj sa tak začína obnovovať. Problémom však je pokles príjmov domácností. Firmy totiž začínajú prepúšťať alebo znižujú platy. Na predkrízovú úroveň sa tak dostaneme pravdepodobne až na budúci rok.

Pomôže ekonomike uprednostnenie slovenských výrobkov?

Orientácia na domáce tovary by pomohla domácim firmám, aby prežili. Kapitál by ostal na Slovensku. To však platí dlhodobo, nielen v recesii. V ekonomickej kríze je nutné udržať peniaze v našej ekonomike. A to tak, aby nezačali krachovať drobní podnikatelia, ktorí nemajú vytvorené rezervy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vyrobené na Slovensku #Potraviny #potravinová sebestačnosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku