Plytvanie jedlom, najmä v domácnostiach, je podľa údajov Eurostatu problémom v celej Európe. Povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) od občanov má väčšina samospráv od 1. júla 2021, od začiatku tohto roku sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov.
"V roku 2020 sme na Slovensku vytvorili 456-tisíc ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa je to 83 kilogramov,“ hovorí analytička WOOD & Company Eva Sadovská. "Analýza v roku 2020 ukázala, že potravinami neplytváme iba na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách Európskej únie, do odpadu poputovalo približne 127 kilogramov potravín na obyvateľa. Z tohto objemu európske domácnosti vyprodukovali okolo 55 %, čo je na jedného obyvateľa 70 kilogramov. Zvyšných 45 % tvoril odpad z prvovýroby, výroby potravín, z maloobchodu a distribúcie či zo stravovacích zariadení.
Najviac potravinového odpadu pripadá na jedného obyvateľa Cypru, až 397 kilogramov. Nasleduje Dánsko s 221 kilogramami, Grécko so 191 a Portugalsko so 184 kilogramami na obyvateľa. Naopak, najmenej odpadu vyprodukujú obyvatelia Slovinska – 68 kilogramov a Chorvátska – 71 kilogramov. Za nimi, na tretej priečke odspodu, je so spomínanými 83 kilogramami Slovensko,“ hovorí E. Sadovská.
4× peniaze v potravinách
- 1. Na potraviny míňame takmer 20 % z rodinných rozpočtov
- 2. Potraviny na Slovensku sú siedme najdrahšie v rámci EÚ, ale zároveň najdrahšie vo V4
- 3. V roku 2022 boli potraviny medziročne drahšie o 18,6 %
- 4. Slováci vyhodia ročne zvyšky jedál či potravín po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur
Diskutabilné výsledky
Najčastejšie končí v potravinovom odpade chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. V krajinách, ktoré KBO skládkujú, je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov.
Čítajte aj Reťazce v Česku hlásia rekordný záujem o zlacnené potraviny. Stúpa dopyt o obité ovocie a suché pečivo
"Odborníci čoraz častejšie vyzdvihujú dôležitosť pojmov kvalita a vzdialenosť. Zber kuchynského odpadu síce v niektorých obciach a mestách funguje, ale výsledok je diskutabilný, keďže obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Draho vyzbieraný KBO tak bez zmysluplnejšieho využitia končí načierno na poliach, využíva sa na terénne úpravy alebo skončí na skládkach. Zároveň pre chýbajúce zariadenia, v ktorých by bolo možné takýto odpad spracovať, ho často prepravujú neprimerane ďaleko. To je z pohľadu uhlíkovej stopy nelogické a neekologické riešenie,“ zdôrazňuje Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
3 mínusy triedenia KBO:
- 1. Úplné odmietanie: dôvodom môže byť nevedomosť, neochota alebo nesúhlas akceptovať diskomfort
- 2. Vkladanie do plastových vreciek alebo jeho vyhadzovanie rovno s obalmi
- 3. Nedôsledné vytriedenie, do špecializovaných nádob sa dostane znehodnotený o plasty, kovy či sklo
Aká je realita triedenia odpadu
Samosprávy na Slovensku majú už vyše rok a pol povinnosť realizovať triedený zber KBO pre svojich občanov. Má eliminovať a v ideálnom prípade odstrániť KBO zo zmesového komunálneho odpadu. Zväz odpadového priemyslu priniesol analýzu o jeho separovaní a zhodnocovaní u nás, vychádza z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí, s celkovým počtom 1,9 milióna obyvateľov.
Zber, triedenie a spracovanie KBO na Slovensku – rok 2021
- Na jedného obyvateľa pripadalo priemerne 11 kilogramov vytriedeného KBO, z celkového potenciálu to predstavovalo 12 %.
- Triedený zber KBO spôsobil medziročný pokles zmesového komunálneho odpadu o 8 %.
- Priemerná cena za jednu tonu vyzbieraného a spracovaného KBO pre samosprávy bola 342 eur, čo je podstatne viac ako pri zbere a skládkovaní jednej tony zmesového komunálneho odpadu na úrovni 65 – 75 eur za tonu.
- Obce a mestá okrem vysokých nákladov v súvislosti so zberom a spracovaním KBO upozorňujú aj na zápach a pretekanie odpadu z nádob, frekvenciu zberu podľa vyhlášky, nezáujem občanov a iba mierny pokles zmesového komunálneho odpadu.