Pamätáte si, koľko stál chlieb pred revolúciou? Robilo sa na naň 9 minút, dnes 18. Pozrite si, koľko sme platili za potraviny pred 1989 a dnes

Na nákupy nám dnes stačí odpracovať kratší čas

Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2023 na úrovni 1 373 EUR) a cien konkrétnych produktov analytička zjednodušene vyjadruje, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.

Na nákup mnohých potravín dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas vlaňajšieho a tohto roka boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor, tvrdí Sadovská. O niečo dlhší čas ako kedysi zas Slováci trávia v práci kvôli nákupom niektorých mliečnych výrobkov. Na chlieb dnes však musia odpracovať dvojnásobne dlhší čas kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes to nie je v priemere ani jeden celý pracovný deň.

Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočty WOOD & Company

Podstatne kratší čas ako informuje Sadovská potrebujeme odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 9-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.

Pochopiteľne, takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov.

Vďaka nákupným centrám je predajná plocha obchodov až štvornásobne väčšia

V súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) predstavovala v roku 2021 predajná plocha obchodov 4,03 mil. štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,74 štvorcového metra z plochy obchodu.

Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 predajná plocha obchodov bola viac ako štvornásobne menšia v porovnaní so súčasnosťou a to vo výmere 0,93 mil. štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu.

Zarábame viac ako pred revolúciou

Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého rastu cien. V súčasnosti zarábame v priemere reálne cca o 30 až 35 % viac ako v roku 1989.

V minulom režime „byť bez práce“ takmer nebolo možné, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred vyše desiatich rokov. Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie (na prelome rokov

Koncom deväťdesiatych rokov začali na Slovensku pôsobiť zahraničné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia malo Slovensko aj prvé moderné nákupné centrum na Vajnorskej ulici v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie. Nákupné centrá sa stali za posledné desaťročia pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov – zábavy, kultúry či gastronómie pod jednou strechou. Sú neoddeliteľnou súčasťou nielen Bratislavy, ale aj krajských či väčších okresných miest.

2019 a 2020) sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň 8 %, avšak v aktuálnom roku 2023 sa jej podarilo dostať nielen pod úroveň 6 %, ale priblížiť sa viac k 5 %.

Zaujímavou oblasťou sú byty a ich cenový vývoj

Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli 20 až 40 tisíc Kčs. V súčasnosti je už čakanie v poradovníkoch minulosťou, za posledné desaťročia vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky. Ceny bytov ale vzrástli niekoľkonásobne na desiatky až stovky tisíc eur. Dnes tak na kúpu nehnuteľnosti musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou. Kým v roku 1989 jeden štvorcový meter vychádzal na 5 dní strávených v práci, tak v šúčasnosti je to osemnásobne viac – vyše 40 dní. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu.

Najvýraznejšie zmeny v nákupnom správaní Slovákov za posledných 30 rokov:

• Slováci majú možnosť nakupovať online, nakoľko e–shopy sa stali za posledné desaťročia vhodným doplnkovým predajným kanálom pre kamenné predajne
• Z nakupovania chcú mať zákazníci zážitok. Aj preto na popularite za posledné desaťročia získali nákupné centrá, ktoré pod jednou strechou ponúkajú nielen nakupovanie, ale aj možnosť stravovania sa, zábavy, relaxu či stretávania sa s rodinou a priateľmi.
• Z fenoménu sa realitou stala aj nákupná turistika do zahraničia. Pre našu ekonomiku to ale nie je dobrá správa.
• Čoraz častejšie sa kladie dôraz na uvedomelý prístup k nakupovaniu a to z dôvodu snahy nevytvárať zbytočný odpad, neplytvať energiami a teda aj pri nakupovaní čo najmenej ekologicky zaťažovať našu planétu