Dóm sv. Martina, Bratislava
Foto: SHUTTERSTOCK
Pápežské rozhodnutie presťahovať prepoštský kostol z Bratislavského hradu do podhradia je datované rokom 1221. Do roku 1516 prebehla po etapách výstavba rozmernej gotickej stavby majstrami viedenskej huty Dómu sv. Štefana a Žigmundovej prestavby hradu. Zavŕšila sa v roku 1516 dostavbou južnej predsiene. Stredoveký urbanistický vývoj mesta posunul kostol na okraj a včlenil ho do mestských hradieb, chrámová veža slúžila aj ako obranná bašta. Na vrchole veže vysokej 87 m je kópia svätoštefanskej koruny, ktorou v dóme v rokoch 1536 až 1830 korunovali 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek. Po roku 1729 sa pôvodne gotický kostol začal meniť na barokový, mecénom rozsiahlej prestavby bol ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi. V jeho službách pracoval rakúsky sochár Juraj Rafael Donner (1693 – 1741), ktorý pre bratislavský dóm vytvoril skvostný interiér barokovej Kaplnky sv. Jána Krstiteľa a hlavný oltár. Kaplnka je dôstojným miestom uloženia relikvií sv. Jána Almužníka a arcibiskupovou hrobkou. Donner je aj autorom jazdeckého súsošia sv. Martina so žobrákom V rokoch 1865 až 1878 prešiel chrám veľkou regotizáciou. Pôvode gotická je klenba trojlodia z roku 1452, navrhnutá viedenským majstrom Hansom Puschpaumom. Severný portál, ktorým sa vchádza do Kaplnky sv. Anny, má v tympanóne nádherný gotický reliéf Najsvätejšej Trojice. Na južnej predsieni je vonkajší portál z roku 1525 od Antona Pilgrama, ktorého umelecké poňatie predznamenalo príchod renesancie na Slovensko. Verejnosti prístupné sú krypty v podzemí a klenotnica, v ktorej sa sústreďujú rozličné liturgické a iné umelecké predmety. Dnes je dóm katedrálnym chrámom Bratislavskej arcidiecézy.
Kostol sv. Alžbety Uhorskej (Modrý), Bratislava
Na začiatku 20. Storočia v Bratislave zarezonoval uhorský variant modernej secesie. Krása slohu inšpirovaného prírodou sa naplno ukázala na Kostole sv. Alžbety Uhorskej na Bezručovej ulici. Podľa dominantnej farby fasád, strešnej krytiny aj interiéru sa nazýva aj Modrý kostolík. Postavili ho v rokoch 1909 až 1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Ödöna Lechnera. Na hlavnom oltári sú uložené relikvie sv. Alžbety Uhorskej, Preto je v chráme Všadeprítomný alžbetínsky motív. Príkladom je talianska mozaika nad vchodom, na ktorej je zachytený známy vyjav z legendy o sv. Alžbete.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kalvária, Banská Štiavnica
Nad Banskou Štiavnicou sa týči kužeľovitý vrch, ktorý je eróznym zvyškom treťohorného vulkánu. Pôvodne sa nazýval Scharffenberg, čiže Ostrý vrch, dnes je na mapách označený menom Kalvária. V rokoch 1744 až 1751 na jeho svahoch jezuiti vybudovali jedinečný komplex sakrálnych stavieb, ktorý sa právom zaraďuje medzi najvýznamnejšie barokové pamiatky na Slovensku. Iniciátorom stavby bol páter Franz Perger . Do prírodného prostredia citlivo zakomponovaných 23 barokových objektov mimoriadnej historickej a umeleckej hodnoty. Najväčšou stavbou je Dolný kostol s dvojicou bočných kaplniek a oltárom Poslednej večere. Najvyššie sa nachádza Horný kostol so symbolickým Božím hrobom a vyhliadkovou terasou. Je tam napodobenina rímskych Svätých schodov. Jednotlivé kaplnky na svahu Kalvárie symbolizujú nielen zastavenia krížovej cesty, ale aj udalosti pozemského života Ježiša Krista, ako je napríklad obriezka či útek z Egypta.
Foto: SHUTTERSTOCK
Dóm sv. Alžbety, Košice
Najhodnotnejším vkladom do európskej pokladnice sakrálnych pamiatok je košický Dóm sv. Alžbety. Je najväčším kostolom na Slovensku, najkrajšou gotickou pamiatkou krajiny a ešte aj najvýchodnejšou gotickou katedrálou západného typu na starom kontinente. Dnes je katedrálnym chrámom Košickej arcidiecézy. Chrám stojaci uprostred vretenovitého námestia v strede mesta má dĺžku 60 metrov a šírku 40 metrov. Severná veža je vysoká 58 metrov. Výstavba katedrály s piatimi loďami prebiehala pod kráľovským dohľadom od roku 1380 a v podstate dodnes nie je ukončená. Napriek novogotickým úpravám sa na nej zachovalo veľa pôvodných gotických prvkov. V exteriéri nachádzame bohato zdobený severný portál, gotická zdobenosť nechýba ani západnému a južnému portálu. Zaujímavými prvkami sú gotické chrliče vody, chrliču na juhozápadnom rohu dal vraj staviteľ Štefan podobu svojej ženy, aby ju potrestal za nadmerné pitie. Interiér je jedinečnou galériou hodnotného sakrálneho umenia. Hlavný oltár z rokov 1474 až 1477 zdobí súbor 48 tabuľových malieb , v čom sa mu nijaký európsky gotický oltár nevyrovná.
Foto: SHUTTERSTOCK
Otvorená, tzv. sviatočná strana gotického krídlového oltára zachytáva na 12 obrazoch život sv. Alžbety. Po zatvorení prvej vrstvy krídel oltára sa ukáže tzv. pôstna verzia pre obdobie pred Veľkou nocou. Tvorí ju 24 obrazov pašiového cyklu. Zatvorením druhej vrstvy oltárnych krídel sa tvorí tzv. adventná verzia s 12 obrazmi zo života Panny Márie. V interiéry katedrály nachádzame mnoho pozoruhodných architektonických detailov, ako je kamenný svätostánok z roku 1477 od Majstra Štefana, ktorý sa považuje aj za autora reliéfu sv. Alžbety. Impozantne pôsobí gotické schodisko do kráľovského oratória. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá je miestom posledného odpočinku Františka II. Rákociho (1676 – 1735) a jeho blízkych. Telesné ostatky vodcu posledného stavovského povstania tam uložili z veľkými poctami v roku 1906. Ochodza veži poskytuje nádherný výhľad na mesto.
Kostol sv. Jakuba, Levoča
V minulosti najbohatšie spišské mesto Levoča si postavilo najmonumentálnejší kostol v regióne. Chrám zasvätený sv. Jakubovi je dokonca po košickom dóme sv. Alžbety druhý najväčší kostol na Slovensku. Postavili ho na mieste staršej sakrálnej stavby z roku 1280, z ktorej sa zachovala časť sakristie. Je gotickou trojloďovou katedrálou, ktorej stavbu dokončili v roku 1400. Novogotická veža je podstatne mladšia, postavili ju po požiari v roku 1849. Interiér chrámu je jedinečným múzeom sakrálneho umenia, predovšetkým gotického. V interiéri chrámu je trinásť mimoriadne cenných oltárov skvele reprezentujúcich krásu gotického, renesančného a barokového sakrálneho umenia. Najvýznamnejších z nich je neskorogotický hlavný oltár sv. Jakuba zhotovený v dielni Majstra Pavla z Levoče v rokoch 1507 až 1517. Výškou 18,62 metra je najvyšší svojho druhu na svete.
Foto: SHUTTERSTOCK
Monumentálne pôsobia tri hlavné oltárne plastiky zobrazujúce Madonu s dieťaťom, sv. Jakuba a sv. Jána apoštola. Jednej z dvanástich sôch apoštolov nádhernej kompozície Poslednej večere v predele oltára údajne dal Majster Pavol svoju vlastnú podobizeň. Niektoré sochy z oltára boli na výstave EXPO ´70 v kanadskom Montreale. Majster Pavol vytvoril sochy aj pre ďalšie oltáre, zvláštnu pozornosť si zasluhuje sochárska skupina Narodenie na barokovom Čákiho oltári z roku 1752 v zadnej kaplnke chrámu. V interiéri kostola nechýbajú stredoveké nástenné maľby zo 14. A 15. storočia, pozoruhodné gotické architektonické detaily, ako je južný portál, kamenné pastfórium či nádherné klenby. Zachovalo sa aj dobové zariadenie, napríklad neskorogotická senátorská lavica, gotická bronzová krstiteľnica alebo renesančná kazateľnica pochádzajúca z čias, keď polovicu chrámu používali evanjelici.
Spišská Kapitula
Spišská Kapitula je osobitý sídelný útvar s funkciou cirkevného centra. Námestie je preň označenie „slovenský Vatikán“ . Prvotná osada vznikla v 11. Storočí v susedstve benediktínskeho kláštora. V 13. Storočí jej pôdorys ohraničili oválom kamenných hradieb s dvoma bránami, potom sa po stáročia urbanisticky takmer vôbec nezmenila, dodnes sa podobá na stredovekú pevnosť. Priestor vnútri dodnes celistvo zachovaných hradieb v podstate nikdy nenadobudol typický mestský charakter. Medzi dolnou a hornou bránou vedie jediná ulička , z ktorej sú sprístupnené jednotlivé pitoreskné domčeky kanonikov. Spišskej Kapitule dominujú dve rozmerné stavby – Katedrála sv. Martina a biskupský palác. Jedinou modernejšie vyzerajúcou budovou je klasický seminár , Ktorý vznikol začiatkom 19. storočia prestavbou bývalého jezuitského kláštora z roku 1647. Podľa patrocínia Katedrály sv. Martina sa dá trochu nadnesene povedať, že po Spišskú Kapitulu siaha západná kresťanská kultúra. Je najvýchodnejším európskym chrámom zasvätený sv. Martinovi biskupovi, veľmi obľúbenému v západnej Európe.
Foto: SHUTTERSTOCK
Románsky kostol s gotickými prvkami vznikol v rokoch 1245 až 1275. Nadobudol podobu trojloďovej katedrály s dvoma vežami na západnej strane. Vnútorné priestory sú bohaté a mimoriadne cenné umelecké pamiatky. Nájdeme medzi nimi aj vzácnu románsku kamennú plastiku leva Leo Albus z 13. storočia, ktorá patrí k najstarším na Slovensku. Zaujímavá je netradičná svetská nástenná maľba z roku 1317 s motívom korunovácie Karola Róberta za uhorského kráľa. Hlavný oltár z 15. storočia bol v rámci regotizácie chrámu v 19. storočí upravený, bočné gotické krídlové oltáre však zostali pôvodné. V roku 1499 ku katedrále pristavali gotickú pohrebnú kaplnku Zápoľskovcov vzhľadom pripomínajúcu kaplnku Sainte Chapelle vo Francúzku. Od konca 12. storočia si Spišská Kapitula plní funkciu cirkevného centra Spiša. V roku 1198 sa stala sídlom kapitulského prepoštstva a o krátky čas aj kapituly. V roku 1281 vybudovali v Spišskej Kapitule prepoštský palác. Stavba, pôvodne románska, sa v roku 1776 stala sídelnou budovou spišského biskupa a je ňou dodnes.
Kostol narodenia Panny Márie a kláštor, Marianka
Prvým pútnikom v Marianke bol údajne uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký. Prišiel ta v roku 1377, keď sa dozvedel o zázračnej soche Panny Márie, ktorú zhotovil miestny pustovník. O tri roky sa osobne zúčastnil na vysvätení kostola pri kláštore rádu sv. Pavla. Paulíni sa potom starali o kláštorný areál a významné pútnické miesto až do roku 1786, keď rehoľu zrušil cisár Jozef II. Kláštorný kostol narodenia Panny Márie si zachoval svoju pôvodnú gotickú architektúru. Svätyňa s rebrovou klenbou vznikla okolo roku 1380, loď zaklenutá hviezdicovou klenbou a je o storočie staršia. V roku 1723 klenbu aj steny lode pokryli bohatou štukovou výzdobou a maľbami zobrazujúcimi pustovníkov sv. Pavla a sv. Antona. Chátrajúci kláštor v roku 1939 odkúpil knieža Friedrich Schwarzenberg s cieľom vybudovať si v Marianke letnú rezidenciu, ktorá by bola pomerne blízko Viedne. Po jeho smrti sa jeho rodina kaštieľa zriekla, v roku 1945 ho skonfiškoval štát. Na konci vojny sa nevyhol rabovaniu. Spustnutej pamiatky v roku 1989 ujali nezávislí ochranári a začali z jeho opravou. Obnovený kláštor dnes spravuje Kongregácia bratov tešiteľov.
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie, Šaštín-Stráže
História šaštínskych pútí trvá už od roku 1564. Podľa legendy sa jej začiatky spájajú so zbožnou pani Angelikou, ktorá si tam od Sedembolestnej Panny Márie vymodlila stratenú lásku a úctu svojho manžela – šaštínskeho zemepána Imricha Cobora. Z vďaky za vyslyšanú modlitbu dala opäť milovaná žena vyzerať drevenú sochu Panny Márie a umiestniť do novopostavenej kaplnky.
Foto: Ikar
K soche so zázračnou schopnosťou plniť prosby a želania začali chodiť početné zástupy pútnikov. V roku 1732 ju na základe 726 overených svedectiev o zázrakoch vyhlásil dekrétom pápež Urban VIII. za zázračnú. Na vysvätení barokového kostola, do ktorého sochu umiestnili, sa 15. augusta 1764 osobne zúčastnila panovníčka Mária Terézia. Vďaka jej manželovi Františkovi Lotrinskému sa na výzdobe baziliky podieľal francúzsky maliar Jean Joseph Chamant, Plán oltára zo zázračnou sochou zhotovil Franz Anton Hillebrandt, Autorom oltárnych obrazov v bazilike je Johann Lucas Kracker. V roku 1964 kostol povýšil pápež Pavol VI. na baziliku minor, prvú na Slovensku. K bazilike prilieha kláštor, ktorý bol pôvodne domovom paulínov. Dnes v ňom pôsobia saleziáni.