V minulých rokoch však mnohé odborné školy akoby sa prepadli pod zem. Prax ich predtým nepotrebovala, tak zmenili zameranie. A pravdupovediac, ani mladí ľudia nemali záujem o štúdium na stredných odborných školách. Prečo? Lebo nenašli uplatnenie a zamestnanie…
Nedávno desať takýchto škôl vstúpilo do švajčiarsko-slovenského projektu podporovaného Programom švajčiarsko-slovenskej spolupráce v rámci EÚ. Prvoradé je pre nich posilniť spoluprácu medzi zamestnávateľmi a školou, čo je základným predpokladom pre zladenie požiadaviek a potrieb trhu práce.
„Najviac si ceníme, že žiaci sú počas praxe v priamom kontakte s firmami a pripravujú sa pre potreby zamestnávateľov,“ vysvetľuje Anton Muška, riaditeľ Spojenej školy Ľ. Podjavorinskej v Prešove. „Naša škola má zmluvy s viacerými firmami, ale najviac v oblasti elektrotechniky. V praxi to však funguje inak ako vo Švajčiarsku, pretože naše zákony sú iné.“
Stredná odborná škola sklárska v Lednických Rovniach je jedinou strednou školou zameranou na sklárstvo. Do projektu sa podľa Anny Krupičkovej, poverenej riadením školy, zapojili preto, lebo majú viacročné skúsenosti so spoluprácou s výrobnými organizáciami. "Od projektu očakávame vypracovanie nového študijného odboru potrebného pre prax podľa švajčiarskeho vzoru a zatraktívnenie odborného vzdelávania u nás. Ceníme si najmä to, že švajčiarska strana nám umožnila navštíviť školy v Berne, aby sme videli, ako to u nich funguje.
Riaditelia škôl si pochvaľujú, že absolventi nájdu hneď uplatnenie v praxi. Niekde, ako na Strednej škole chemickej v Bratislave, je po ich absolventoch vyšší dopyt ako ponuka. „Najmä v študijnom odbore biotechnológia a farmakológia,“ dodáva riaditeľka Silvia Loffayová. „Väčší záujem je aj o absolventov v novom odbore technológia kozmetiky a chemických liečiv. Naša škola je jediná u nás, ktorá pripravuje absolventov v tomto odbore.“
Absolventi SOŠ sklárskej nachádzajú uplatnenie v blízkych firmách, ale aj v zahraničí v sklárskych spoločnostiach. „Okrem toho idú aj na VŠ výtvarných umení, ale aj do súkromných spoločností a do podnikania,“ dokladuje Anna Krupičková.
Absolventi takýchto stredných škôl však študujú ďalej aj na vysokých školách. Ako dokladá Zuzana Šimonovičová, manažérka pre ľudské zdroje firmy Protherm Production, o absolventov technických smerov je stále pomerne veľký záujem. Ak študent už počas vysokoškolského štúdia získal v nejakej firme so strojárskym zameraním prax, má o to väčšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. Absolventi, ktorí na sebe pracujú už počas štúdia, sú aktívni a samostatní, sú totiž pre zamestnávateľov atraktívnejší.
Nie vždy je však prax nevyhnutná. Ak na pohovore absolvent preukáže široký prehľad o problematike, v ktorej chce pôsobiť, snahu zdokonaľovať sa a učiť sa, môže sa o prácu v strojárskej firme uchádzať aj bez praxe. Mal by však byť technicky zručný, logicky mysliaci a komunikatívny. V prípade, že chce pracovať v oblasti vývoja, mal by byť navyše aj tvorivý. Nároky a požiadavky zamestnávateľov sú z roka na rok vyššie.
„Firmy dnes uprednostňujú ľudí, ktorí vedia riešiť problémy, efektívne pracovať v tíme, sú flexibilní a dokážu pracovať s informáciami,“ zdôvodňuje Šimonovičová. „Kľúčovým faktorom je znalosť cudzieho jazyka. Mnohé slovenské spoločnosti sú totiž buď súčasťou medzinárodného koncernu, alebo majú zákazníkov, dodávateľov či vrcholový manažment zo zahraničia. U nás v Protherm Production uprednostňujeme absolventov, ktorí ovládajú anglický jazyk. Bez jeho znalosti sa totiž nedorozumejú s kolegami v koncerne či našimi dodávateľmi. Problém súčasných absolventov spočíva aj v nízkom sebavedomí a neschopnosti vlastnej prezentácie na pracovnom pohovore. Minimálne je nevyhnutné, aby si uchádzač pred pohovorom naštudoval základné informácie o firme, v ktorej chce pracovať. Veľa to totiž napovie o jeho skutočnom záujme o prácu v danej spoločnosti.“
Švajčiarsky vzdelávací systém sa vyznačuje:
vysokou priepustnosťou celého systému. Existuje veľa ciest, ako vstúpiť či prestúpiť do školy a získať alebo si doplniť vzdelanie (napr. aj žiaci z gymnaziálneho štúdia sa môžu uchádzať o štúdium na vysokých odborných školách až po absolvovaní cca ročného praktika, naopak, absolventi odborných škôl môžu pokračovať v univerzitnom vzdelaní až po doplnení teoretického štúdia, ktoré poskytujú všeobecné stredné školy – gymnáziá a stredné odborné školy)
deti sa podľa svojich výsledkov a schopností zaraďujú po primárnom vzdelávaní na sekundárny stupeň I a sekundárny stupeň II
otvoreným prístupom k rôznym vzdelávacím ponukám: kto má potrebnú kvalifikáciu, môže v zásade absolvovať vzdelávanie podľa svojho výberu, na vysokých školách si možno zvoliť aj miesto vzdelávania. Určité obmedzenia existujú v oblasti odborného vzdelávania a odbornej prípravy, na základe dostupnosti vzdelávacích miest
existuje aj čisto školské vzdelávanie pre žiakov, ktorí nemajú vzdelávacie miesto v podniku, títo nedostavajú odmenu za svoju produktívnu prácu ako žiaci v duálnom systéme
2/3 mladistvých absolvuje OVP, praktické vzdelávanie v podniku je kombinované so školským vzdelávaním (zo 193 000 firiem vo Švajčiarsku vzdeláva učňov 55 000)
rôzne typy záverečných skúšok a maturitných skúšok (napr. gymnaziálna maturita, odborná maturita, maturita OVP (pripravujúca na povolanie), EBA…
uskutočnenie národnej kampane – propagácia OVP – kampaň BERUFSBILDUNGPLUS.CH. Informuje dospievajúcich a mladých dospelých o príležitostiach a pracovných možnostiach
veľmi nízka nezamestnanosť mladých do 25 rokov