Katolícke školy spokojné nie sú, spisujú petíciu. Knihu si prečítal aj minister školstva Peter Plavčan. Pozitívne na nej hodnotí, že dokázala reálne vystihnúť dobu 90. rokov.
Sekerou a nožom odráža zmeny, ktoré v spoločnosti nastali po roku 1989. Využíva aj vulgarizmy, paródiu a cynizmus. Do povinného čítania sa kniha dostala v septembri minulého roka. Na maturitách sa s ňou štvrtáci stretnú prvýkrát v školskom roku 2018/2019.
„Komisia dospela k záveru, že dielo si vyžaduje dospelého čitateľa a zároveň erudovaného učiteľa, ktorý vie žiakom dielo vysvetliť a viesť k nemu diskusiu. Žiak má k dielu zaujať svoj vlastný názor, aj kritický,“ spresnil komunikačný odbor ministerstva školstva, ako sa skončilo posudzovanie knihy.
Predmetová komisia pre slovenčinu teraz vyberie niekoľko poviedok, ktoré budú musieť štvrtáci prečítať. Okrem toho Štátny pedagogický ústav pripraví metodický pokyn pre učiteľov, v ňom dá návod, ako s dielom pracovať a odporučí niektoré poviedky.
Združenie katolíckych škôl Slovenska, ktoré prišlo s návrhom na vyškrtnutie, nepoľaví. Za vyradenie z povinného čítania spustilo petíciu. Podľa údajov na stránke ju do utorka podpísalo viac ako 6-tisíc ľudí. Na knihe katolíckym školám prekáža, že obsahuje podľa nich perverzné a vulgárne výrazy a text urážajúci ľudskú dôstojnosť.
„Na jednej strane je fajn, že ministerstvo neustúpilo, ako to bolo napríklad v prípade šlabikára, kde bol sused Žubajík, tam to úplne prehrali. Tu iba ustúpili, je to taký polkrok, šalamúnske riešenie,“ zhodnotil rozhodnutie komisie spoluautor Dušan Taragel. Nevie si však presne predstaviť, ako chce komisia svoje rozhodnutie zaviesť do praxe. Na druhej strane uznáva, že poviedky nemajú nadväznosť, sú radené chronologicky, tak ako vznikali.
Taragel katolíckemu združeniu odkazuje, že v súčasnej situácii by sa našlo oveľa viac tém, ktoré by malo riešiť skôr ako knihu, ktorá navyše používa literárny jazyk. „Nech sa pozrú okolo seba, čo sa deje a zaoberajú skôr tým, ako knihou, ktorá je umeleckým pohľadom na svet a nie nejakým návodom, ako svet prežívať alebo spracúvať,“ doplnil spoluautor.
Učiteľ slovenčiny na Gymnáziu Metodova v Bratislave Róbert Beutelhauser si myslí, že podobné škrty v zozname povinnej literatúry sú nezmyselné. Žiaci sa podľa neho musia zoznamovať aj s novou literatúrou. „Navyše aj to, čím argumentovali katolícke školy, je vytrhnuté z kontextu a hlavne nepochopenie literárneho textu. To je prvoplánové vnímanie textu. Táto kniha určite má svoje miesto v povinnej literatúre. Je to súčasť literatúry a výpoveď o nejakom čase a dobe,“ zhodnotil učiteľ.
Aj keď z celej knihy zostali iba niektoré poviedky, je to podľa neho vždy lepšie, ako by zmizla zo zoznamu úplne. „Stále je to lepšie, ako zakázať autorov, veď to sme už robili v minulosti,“ poznamenal Beutelhauser.
Slovenčinár z Obchodnej akadémie v Hlohovci Stanislav Kamenčík súhlasí s tým, aby mali žiaci prehľad o tom, aká literatúra sa v súčasnosti tvorí. "S knihou ako takou problém nemám, je to prirodzená súčasť literárneho vývoja. To by žiaci mali vnímať a zároveň aj vedieť posúdiť jazykovo aj spoločensky, " konštatoval Kamenčík.