Pokrok digitálnych technológií prináša príležitosti na riešenie sociálnych a regionálnych nerovností, ale aj nové úlohy a výzvy. Digitalizácia vytvára nové pracovné miesta, ale je sprevádzaná aj sociálnymi dosahmi a hrozí, že ešte viac prehĺbi existujúce rozdiely. Geografické rozdiely sú pozoruhodne vysoké medzi 21 krajinami, ktorých údaje v správe Tvorba pracovných miest a regionálny ekonomický rozvoj 2018 zahŕňa OECD.
Slovensko ako priemyselná krajina zameraná na výrobu automobilov patrí k najviac ohrozeným vzhľadom na zánik alebo výrazné zmeny pracovných miest. V regióne západného Slovenska je podiel pracovných miest, ktoré môžu zaniknúť v súvislosti s digitalizáciou, takmer 40 percent. Na opačnej strane rizikovej škály v porovnaní so Slovenskom sú škandinávske krajiny, kde napríklad riziko zániku pracovných miest v Osle dosahuje iba 4 percentá.
Odborníci hľadajú odpoveď na otázku, či bude strata pracovných miest v dôsledku automatizácie kompenzovaná vytváraním pracovných miest v iných povolaniach. Analyzujú aj riziko nárastu neštandardnej práce, dočasného zamestnania, zamestnania na čiastočný úväzok a „falošnej“ samostatnej zárobkovej činnosti.
Flexibilnejšie pracovné podmienky predstavujú príležitosť na zvýšenie efektívnosti firiem, komfortu zamestnancov, ale súbežne s tým riziko zníženia kvality pracovných miest a rastúcu pracovnú neistotu.
Európska komisia aj jednotlivé krajiny sa dlhodobo snažia zvýšiť atraktívnosť odborného vzdelávania a prípravy, čiže procesu, ktorý poskytuje ľuďom praktické zručnosti potrebné na prácu v oblastiach, ako sú obchod, maloobchod, stravovanie, ubytovanie, zdravotníctvo, remeslá všetkého druhu a technológie.
Absolventi odborného vzdelávania v Európe sú na tom takto: 60 % absolventov nájde svoje prvé dlhodobé zamestnanie do jedného mesiaca od ukončenia štúdia. Po šiestich mesiacoch má 80 % absolventov dlhodobé zamestnanie. Až 85 percent študentov odborného vzdelávania a prípravy je spokojných s nadobudnutými zručnosťami.
Predpokladá sa, že počet voľných pracovných miest pre vysokokvalifikovaných ľudí sa v rokoch 2015 až 2025 zvýši o 21 %, kým príležitostí pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou bude o 17 % menej. V súvislosti s digitalizáciou, zmenou pracovnoprávnych vzťahov, požiadavkou nových zručností a zvyšujúcou sa dynamikou spoločenského vývoja vystupuje do popredia takzvaná talentová agenda. Jej cieľom je identifikácia dispozícii, zručností a vlastnosti, ich rozvoj a podpora už v školskom systéme a práca s talentmi v zamestnaní.
Trendy pracovného trhu budúcnosti sú postavené na hlbokom presvedčení, že každá osoba je talentovaná a odborné vzdelávanie a príprava môžu pomôcť identifikovať a rozvíjať tieto dispozície. Odborné vzdelávanie a príprava sú preto vynikajúcou voľbou pre ľudí všetkých vekových kategórií. Ich rozvoj zvyšuje zamestnateľnosť, podporuje osobný rozvoj a môžu viesť k pracovným miestam vysokej kvality. Takto celoživotné vzdelávanie zvyšuje sociálne začlenenie, rozmanitosť a aktívne občianstvo.
Európsky týždeň a nielen týždeň
Na podporu myšlienky odborného vzdelávania a spolupráce sa už tretí rok v novembri koná Európsky týždeň odborných zručností (European Vocational Skill Week), kde každá krajina a škola môže prispieť originálnymi aktivitami a zapojiť študentov, učiteľov, firmy, inštitúcie, profesijné zväzy a spoločenské autority. Tohoročný týždeň uviedol podľa aktuálnych štatistík Európskej komisie vyše 1 500 podujatí v celej Európe, kde sa počet účastníkov zdvojnásobil na 2,2 milióna. Prínosom je práve spolupráca škôl s firmami, tretím sektorom a komunikácia s rodičmi. Slovensko má na európskej mape podujatí 26 aktivít, pričom komunitný on-line projekt #ObjavSvojTalent trvá až do začiatku decembra.
Foto: SHUTTERSTOCK
K dlhodobým úlohám pre všetky krajiny, ktoré vyplývajú z digitalizácie a starnutia populácie v Európe, pridáva Jan Varchola, team leader zodpovedný za rozvoj európskej politiky pre odborné vzdelávanie a prípravu z Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie EK, nový rozmer: „Kľúčom k modernizácii odborného vzdelávania je jeho internacionalizácia. Vo výmennom programe Erasmus by sme v rokoch 2021 – 2027 chceli strojnásobiť počet študentov odborných škôl, aby sme dosiahli mobilitu až do dvoch miliónov účastníkov. Odborné vzdelávanie a príprava musia byť nadizajnované tak, aby umožňovali dospelým zvládnuť kariérne zmeny a požiadavky, ktoré stále častejšie a rýchlejšie prinášajú technologické zmeny.“
"Podporujeme mladých ľudí v tom, aby hľadali, v čom sú výnimoční, lebo talent môže byť kľúčom k ich úspešnému životu. Zároveň by som rád pripomenul, že talent sa nemôže rozvíjať bez sústavného vzdelávania, bez ktorého nedokážeme napredovať. Nemusíte sa narodiť ako hviezda, ale s hladom po nových vedomostiach a zručnostiach, s jasnými cieľmi, motiváciou a vytrvalosťou dokážete aj nemožné,“ dopĺňa poslanie Európskeho týždňa na Slovensku Michal Němec, riaditeľ Štátneho inštitútu odborného vzdelávania.
Ako sú na tom naše stredné odborné školy?
Stredné odborné školy ubúdajú rýchlejšie ako gymnáziá. Za desať rokov, od roku 2008 „zmizlo“ na Slovensku 62 stredných odborných škôl a počet žiakov v škole sa priemerne znížil o štvrtinu, čo však súvisí aj s nástupom slabých generačných ročníkov. Spolu s nimi „zmizlo“ vyše tritisíc stredoškolských učiteľov. Počet žiakov na učiteľa sa takto však dlhodobo zachováva na čísle 14. Podľa posledných údajov CVTI je v školskej sieti zaradených 440 stredných odborných škôl s vyše 140-tisíc žiakmi. Toto číslo predstavuje 337 štátnych stredných odborných škôl, 87 súkromných a 17 cirkevných. Počet sa v každom samosprávnom kraji pohybuje okolo päťdesiatky, vedie Prešovský kraj, kde ich je 71, a uzatvára Trenčiansky kraj s 36 „soškami“. V súčasnosti možno povedať, že z troch stredoškolákov dvaja študujú na odbornej škole a jeden na gymnáziu.
Zmena a početnosť sú dlhodobé úlohy, ktoré musia spolu riešiť verejná správa aj zamestnávatelia. To, čo však môžeme meniť už teraz, je práca s mladými ľuďmi, obsah vzdelávania, budovanie spoločenského povedomia a profesionálneho statusu pre absolventov. Podpora osobnostného a profesionálneho rozvoja ľudí a ich umiestnenie na pracovnom trhu so správnymi zručnosťami ešte nikdy neboli také dôležité ako dnes.
Do škôl a na pracovný trh nastupuje generácia Z, ktorá vyrástla s digitálnymi technológiami a zážitky a zábava sú pre ňu dôležitou hodnotou. V práci sa stretávajú v súčasnosti tri generácie, pričom v blízkych rokoch bude odchádzať do dôchodku práve generácia X, extrémne zameraná na výkon. Nová generácia si vyžaduje veľa uznania, je vystavovaná neustálemu porovnávaniu s rovesníkmi na sociálnych sieťach, miera jej pozornosti a sústredenosti je nižšia a stále očakáva nové podnety a zážitky. Zamestnanci tejto generácie majú vysokú fluktuáciu a už nečakajú pracovné miesto na celý život. Preto je dôležitá individuálna práca s talentmi a miera spokojnosti a satisfakcie študentov a zamestnancov.
„Je dôležité, aby sme pomáhali ľuďom hľadať seba samých a zároveň vlastnú cestu, ktorá ich bude napĺňať, a v ktorej budú vnímať zmysel. Keď poznáme zmysel a dôvod toho, čo robíme, tak sme viac motivovaní. Ak sa nám podarí dosiahnuť to, po čom túžime, náš mozog (konkrétne Nucleus Accumbens – centrum odmien) nás odmení. Odmena je pre človeka významná, keďže mu dáva spätnú väzbu na jeho konanie. Je zároveň významné, aby sme pomohli jednotlivcom pracovať na ich silných stránkach. Športovci, ktorí využívajú svoje silné stránky a zároveň sa ich snažia zdokonaľovať, dosahujú často nadpriemerné výsledky. Preto je dôležité, aby ľudia tzv. pozitívne posilňovali správanie mladých ľudí a tým im umožnili vynikať v tom, čo je ich konkurenčnou výhodou a najmä spôsobom, v ktorom vnímajú zmysel,“ dodáva psychológ Robert Krause.