Rozdelenie vysokých škôl
Základné členenie
- verejné vysoké školy (verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom)
- štátne vysoké školy (vojenské, policajné, zdravotnícke)
- súkromné vysoké školy (právnické osoby zriadené so súhlasom vlády)
- zahraničné vysoké školy (vzdelávanie, ale aj práva a povinnosti študentov sa riadia podľa zákonov krajiny, kde majú sídlo)
Členenie podľa charakteru
- univerzitná vysoká škola (univerzita) – poskytuje vzdelávanie v študijných odboroch všetkých troch stupňov a robí najmä základný výskum
- odborná vysoká škola – poskytuje vysokoškolské vzdelanie v študijných programoch prvého (bakalárskeho) stupňa a zaoberá sa hlavne aplikovaným výskumom
- vysoká škola – poskytuje vysokoškolské vzdelávanie predovšetkým v študijných programoch prvého (bakalárskeho) a druhého (magisterského) stupňa, robí základný a aplikovaný výskum
ZDROJ: CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR
Stupne vysokoškolského vzdelania
- prvý stupeň (bakalárske štúdium) – poskytujú ho všetky vysoké školy, zvyčajne trvá tri roky (šesť semestrov) a končí sa vypracovaním bakalárskej práce a skúškami; absolvent získa titul bakalára (Bc.), ktorý sa píše pred menom; v prípade záujmu môže pokračovať v štúdiu na druhom stupni VŠ; bakalárske štúdium je rozšírené najmä v anglosaských krajinách, no u nás, ako aj v západnej Európe dáva stále väčšina študentov prednosť vyššiemu vzdelaniu
- druhý stupeň (magisterské alebo inžinierske štúdium) – pokračovanie štúdia, ktoré trvá ďalšie dva či tri roky, končí sa vyhotovením a obhajobou diplomovej práce a štátnymi skúškami (štátnicami); absolvent získa titul magistra (Mgr.) alebo inžiniera (Ing.)
- tretí stupeň (doktorandské štúdium) – najvyšší stupeň vysokoškolského vzdelávania; možno ho absolvovať po skončení druhého stupňa; pri dennej forme trvá tri, v externej štyri až päť rokov, pričom študent počas štúdia v dennej forme vykonáva aj pedagogickú činnosť (učí ako asistent); končí sa obhajobou dizertačnej práce, absolvent potom získava titul doktor (PhD.)
Čo sa študuje na vysokých školách
- študijný odbor – oblasť poznania, ktorá je predmetom vzdelávania v niektorom z jeho stupňov. Je vymedzený obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností určujúcich profil absolventa. Najjednoduchším vyjadrením študijného odboru je jeho názov a sedemmiestny číselný kód.
- študijný program – súbor študijných predmetov a súbor pravidiel na ich absolvovanie zostavený tak, že ich úspešné ukončenie umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie
Spôsob štúdia
- denná forma – študent sa denne zúčastňuje na vzdelávacích činnostiach
- externá forma – jej ťažiskom je prevažne samostatné štúdium doplnené o konzultácie s pedagógmi
- prezenčná metóda – vyučovanie, pri ktorom je učiteľ v priamom kontakte so študentom; týka sa to najmä študijných programov v dennej forme štúdia
- dištančná metóda – priamy kontakt učiteľa so študentom nahrádza kontakt prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä pomocou počítačov a internetu; takému štúdiu sa niekedy hovorí aj diaľkové
Čo je akademický rok
Akademický rok je vlastne školský rok na vysokej škole. Formálne sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka, no v skutočnosti sa výučba pre vysokoškolákov obvykle začína neskoršie (po zápise) a končí sa skôr. Akademický rok sa skladá z dvoch semestrov (zimného a letného) alebo z troch trimestrov. Každý semester trvá minimálne dvanásť výučbových týždňov, na ktoré nadväzuje maximálne šesťtýždňové skúškové obdobie. Študenti posledného ročníka môžu mať v letnom semestri počet výučbových týždňov upravený aj inak. To, ako bude akademický rok prebiehať, ustanovuje štatút fakulty alebo vysokej školy.
Čo je čo & kto je kto
- Fakulta – základný organizačný útvar vysokej školy na riadenie výchovno-vzdelávacej činnosti a na vykonávanie a kontrolu vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti; vymedzuje sa podľa oblasti zamerania (filozofická, lekárska, právnická, pedagogická fakulta a pod.); počet fakúlt na vysokých školách sa líši, Univerzita Komenského v Bratislave ich má napríklad až 13, ale sú aj vysoké školy, ktoré sa nečlenia na fakulty
- Katedra – organizačný vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický útvar na fakulte vysokej školy, zriadený pre určitý odbor alebo skupinu odborov (napr. katedra všeobecných dejín, občianskeho práva, biochémie a pod.), označuje sa tak aj kolektív ľudí, ktorí na katedre pôsobia
- Akademický senát – volený zbor zástupcov vysokej školy alebo fakulty, súčasť akademickej samosprávy s určenými právami, napr. schvaľuje návrhy rektora či dekana o rozdelení finančných prostriedkov, štatúty, navrhuje kandidátov na dekana či rektora, prípadne ich odvolanie, rozhoduje aj o vedeckej rade, štruktúre a počte pracovníkov fakulty atď.; jeho členmi sú učitelia aj študenti, prípadne ďalší pracovníci školy
- Rektor – najvyšší akademický funkcionár vysokej školy, jej štatutárny orgán; riadi vysokú školu, koná v jej mene a reprezentuje ju; zodpovedá sa akademickému senátu vysokej školy, ktorý ho aj navrhuje a volí do funkcie; jeho funkčné obdobie je štvorročné; kancelária rektora sa nazýva rektorát
- Dekan – akademický funkcionár, najvyšší predstaviteľ fakulty; má exekutívne a výkonné právomoci; na návrh akademického senátu fakulty ho vymenúva alebo odvoláva rektor; dekan zase spravidla vymenováva svojich zástupcov – prodekanov; úrad dekana sa nazýva dekanát; dekan vymenúva svojich zástupcov – prodekanov pre rôzne oblasti (napr. prodekan pre vzdelávanie, pre vedu a výskum atď.)
- Kvestor – akademický úradník, ktorý riadi a zodpovedá za hospodárenie a vnútornú správu vysokej školy, vymenúva a odvoláva ho rektor, ktorému je podriadený
Dôležité pojmy
- zápis – na to, aby ste mohli študovať na vysokej škole, treba v určenom termíne absolvovať na danej fakulte zápis do konkrétneho ročníka, resp. semestra
- index – výkaz o štúdiu, ktorý obsahuje zapísané predmety, resp. prednášky, semináre a cvičenia, ktoré študent absolvoval, spolu s jeho študijnými výsledkami; okrem klasickej podoby malého zošita dnes už niektoré vysoké školy používajú aj elektronické indexy
- skriptá – základné učebné texty, popri prednáškach je to pre študentov ďalší z hlavných zdrojov informácií
- krúžok – skupina študentov jedného ročníka, ktorí majú spoločný rozvrh, takže spolu tvoria užší kolektív
- zápočet – jedno z možných ukončení študijného predmetu, spravidla bez známky; pri niektorých predmetoch treba najprv absolvovať zápočet, aby študenta pripustili ku skúške na konci semestra; častou podmienkou udelenia zápočtu je vypracovanie seminárnej práce, tzv. seminárky
- skúška – klasifikované ukončenie predmetu, ktoré preverí vedomosti študenta; môže byť písomná, ústna alebo kombinovaná; ak študent neprejde, môže ísť na opravný termín
- kreditový systém – spôsob štúdia, ktorý vychádza z medzinárodne uznávaného Európskeho systému prenosu a akumulácie kreditov (ECTS); všetky aktivity študenta spojené s absolvovaním predmetu alebo kurzu, ktorý si zapísal, sa hodnotia tzv. kreditmi; celková záťaž študenta počas jedného akademického roka je 60 kreditov, na skončenie trojročného bakalárskeho štúdia treba získať najmenej 180 kreditov, ak študent pokračuje v magisterskom štúdiu, musí mať ďalších 120 kreditov
- štátna záverečná skúška (štátnica) – súhrnná skúška, ktorou študent uzatvára štúdium jednotlivých predmetov; môže byť rozložená i do niekoľkých menších skúšok počas celého štúdia
- diplomová práca – odborná práca (hovorovo diplomovka), ktorá je súčasťou záverečnej skúšky a podmienkou na získanie vysokoškolského diplomu v rámci magisterského alebo inžinierskeho štúdia; cieľom je preukázať, že je študent schopný samostatne a tvorivo spracovať odbornú tému; po vypracovaní tejto práce ju musí obhájiť pred odbornou komisiou