V spoločnosti cítiť únavu, a tak isto je to i pri domácom vyučovaní. Kým jedni si pochvaľujú, že môžu byť doma, zvyšok ľudí je zúfalých a radšej by sa vrátili do klasického – zaužívaného modelu vyučovania. „Deti druhého stupňa a stredoškoláci strávili za posledných deväť mesiacov, čo bojujeme s COVID-19, viac času online vyučovaním ako prezenčnou výučbou. Je to naozaj dosť a učitelia, deti ale aj rodičia sú už veľmi vyčerpaní,“ uvádza na začiatok aj školská psychologička Kornélia Ďuríková, ktorá pôsobí na Gymnáziu M.R. Štefánika v Šamoríne.
Podľa nej totiž počítač nikdy nenahradí živého učiteľa, tak ako nám emotikon nikdy nevynahradí skutočné objatie. „Je nesmierne dôležité, aby sa deti vrátili do škôl. Či už z vedomostného, ale aj sociálno-emocionálneho hľadiska,“ vysvetľuje ďalej odborníčka.
Komunikácia dnes bežne funguje online, stretávame sa čoraz menej a vidieť to aj pri žiakoch. A školskí psychológovia sa tiež museli prispôsobiť dnešnej dobe. Ako komunikujú deti napríklad so školskou psychologičkou, ak sa chcú na ňu obrátiť? „Snažím sa využívať viacero ciest. Komunikujem s nimi mailom, s niektorými online, s niektorými cez chat v používaných školských aplikáciách. No, hlavne som začala vyrábať naše školské podcasty, v ktorých sa prihováram všetkým deťom. Rozoberám v nich hlavne tému silných stránok charakteru,“ vysvetľuje školská psychologička Ďuríková.
Žiakom chýba atmosféra skutočnej školy
Nielen dospelí majú problémy, rovnako neobchádzajú ani deti. „Trápia ich rôzne témy. Škola a dištančné vzdelávanie, zvládanie záťaže spojenej s koronakrízou, osobné témy, či otázky spojené s ich budúcnosťou,“ vymenúva Ďuríková.
Linky dôvery nedávno informovali o tom, že sú preťažené a nezvládajú enormný nápor ľudí, ktorí volajú. Môže teda pandémia sužovať deti rovnako ako dospelých? Kým práve rodičia možno riešia v duchu viac financie, ich deti a teda žiakov trápi najmä to, že nie sú medzi rovesníkmi. „Deti trápi korona z ich uhlu pohľadu. Sú smutné, že nechodia do školy. Veľmi im chýba škola. Kamaráti, učitelia a celkovo atmosféra školy,“ hodnotí vlastnú skúsenosť z komunikácie so žiakmi Ďuríková.
Veľa času za počítačom?
Počítačov sa mnohé deti a študenti presýtili. „Dištančné vzdelávanie im nevyhovuje. Pred počítačom trávia doobeda aj štyri až päť hodín denne a už ich to veľmi nebaví. Udržať takou formou pozornosť, koncentráciu a motiváciu a navyše denne, je takmer nemožné. Učenie je náročné a vyčerpávajúce. Tak pre učiteľov ako aj žiakov,“ hovorí Ďuríková.
A čo trápi žiakov okrem školy? Často sú to až také „dospelácke“ otázky. „Okrem školy majú deti obavy aj o svoju budúcnosť. Čo s nimi bude, či budú mať prácu, v akej spoločnosti budú žiť a mnohé iné otázky. Citlivo taktiež vnímajú prípadne starosti rodičov a prežívajú to spolu s nimi. Veľmi preciťujú negatívnu atmosféru v spoločnosti a neistotu,“ upozorňuje školská psychologička.
Prijať zmenu a vziať si z nej to dobré
To, že žiaci zostanú do konca roka doma a nevrátili by sa do školských lavíc, môže každý vnímať individuálne. Návrat detí do škôl je ale podľa školskej psychologičky veľmi dôležitý. Aj z krízy by sme si vedeli do života veľa zobrať, celá spoločnosť. „To ale, do akej miery celá koronakríza a s ním spojené zmeny ovplyvnia budúcnosť deti, je otázka toho, ako celú krízu uchopíme a ako s ňou budeme pracovať ďalej,“ hovorí odborníčka.
Vôbec nám tu nemusí vzniknúť stratená generácia, ale môžeme mať generáciu potenciálu a budúcnosti.
a všetko sa dá pozerať aj pozitívne. „Na krízy sa totižto môžeme pozerať aj inak ako len z uhla pohľadu straty, strachu a nešťastia. Krízy totižto môžu byť zdrojom pozitívnej zmeny a rozvoja. Ide o koncept posttraumatického rozvoja a prístupu Viktora Emanuela Frankla, zakladateľa logoterapie. Jednoducho povedané, vôbec nám tu nemusí vzniknúť stratená generácia, ale môžeme mať generáciu potenciálu a budúcnosti. Záleží to len nás,“ myslí si Kornélia Ďuríková.
Čo sa týka prípadného zhoršeného psychického stavu u detí, je to podľa školskej psychologička individuálne. „Niektoré to zvládajú ťažšie a iné relatívne dobre. Faktom ale je to, že pozorujem väčšiu senzibilitu – precitlivelosť detí a pocit beznádeje,“ uvažuje Ďuríková.
Obrazoviek majú žiaci teda dosť, potrebná je myslieť na psychohygienu. Sledovať televíziu, či po online vyučovaní siahnuť po sociálnych sieťach nie je práve tá vhodná alternatíva. „Myslím, že je veľmi dôležité v priebehu dňa si dopriať od technológií pauzy. Nesedieť doma len pri počítačoch a sledovať telefóny. Treba vybehnúť von, do prírody, trochu sa hýbať alebo robiť takú aktivitu, pri ktorej nebudeme využívať technológie. Veľmi dôležité je aj tráviť čas s priateľmi a ľuďmi, ktorých máme radi a oni zasa nás. Ale bez technológií. Obyčajným ľudským rozhovorom,“ radí Ďuríková.
Na oddych a rovnako psychohygienu by mali myslieť aj rodičia školopovinných detí. A čo na to odborníčka, čo by im poradila? „Podobnú ako pri deťoch, no pridala by som aj nesledovať všetky správy. Jednoducho spravodajský detox. To podstatné nám určite neujde,“ hovorí Kornélia Ďuríková.
Ak sú dlhodobo ľudia uzatvorení na jednom mieste, môžu si začať „liezť na nervy“. Na internete je o tom veľa článkov. Teraz navyše prichádzajú sviatky a opäť budú ľudia viac zatvorení vnútri. Čo v takomto prípade radí odborník? Môže sa v domácnosti vyskytnúť zrazu to, že si navzájom prekážame? „Môže sa stať aj to. Preto je dôležité, aby sme trávili čas aj osamote a vytvárali si na to priestor. K tomu je dôležité navzájom sa rešpektovať a vnímať potreby či nastavenie druhého človeka. Nebyť zahľadený len do seba, ale byť všímavý k svojmu okoliu,“ uzatvára školská psychologička.