Bez včiel by sa narušil ekosystém aj potravinový reťazec

Niekoľko tisíc druhov rastlín by nebolo schopných rozmnožiť sa a nevytvorili by plody, ktoré sú súčasťou obživy vtákov, zvierat i ľudí. Včely medonosné vytvárajú produkty, ktoré sa používajú v potravinárstve, v kozmetike i vo farmácii – med, vosk, propolis, materskú kašičku a včelí jed.
V posledných desaťročiach si ľudia začínajú uvedomovať, že tento užitočný hmyz masívne hynie. Jav dostal pomenovanie syndróm kolapsu včelstiev. Znamená to, že väčšina robotníc zmizne a zanechá za sebou opustený úľ s kráľovnou a potravou pre dospievajúce včely.

Ovládajú viacero zručností

Syndróm kolapsu včelstiev vznikol v roku 2006 a popisoval enormný úbytok včelích druhov hmyzu v západnej časti Severnej Ameriky. Podobná situácia bola na začiatku tisícročia v Európe, Ázii, aj v Afrike. Ide teda o globálny problém. Včely opeľujú 70 zo sto druhov plodín, ktoré tvoria až 90 % jedálneho lístka ľudí.

V odbornom príspevku zverejnenom v časopise Science analyzovali vedci negatívne vplyvy ľudskej činnosti na včelie druhy hmyzu a ich schopnosť zberu potravy. Včely sú vysoko špecializovaný hmyz, ktorý sa živí prevažne nektárom a peľom kvetov. Zber potravy je energeticky náročný a v prípade nepriaznivých podmienok sa môže stať, že včely nebudú schopné zabezpečiť potravu pre kráľovnú a dospievajúce jedince v úli. Včely sa naučili viacero zručností, aby prežili, vedia lokalizovať kvety, učiť sa, navigovať sa aj komunikovať.

Čím škodí človek

Schopnosť včiel zabezpečiť si dostatok potravy na prežitie a rozmnožovanie ovplyvňuje aj človek. Nie vždy ide o pozitívny dosah. Autori štúdie sa zamerali na niekoľko najdôležitejších faktorov. S rozvojom ľudských spoločností sa mení aj krajina. Významný vplyv má industrializácia poľnohospodárstva, čo vedie k zmene krajiny a životného prostredia v globálnom meradle.

Pre včely to znamená, že rozmanitosť ich stravy sa znižuje. Kultúrne plodiny, napríklad pšenica, ryža či kukurica, pokrývajú približne 79 % celosvetovej pestovateľskej plochy. Okrem toho ich opeľuje vietor, a tak predstavujú iba minimálny zdroj potravy pre opeľovače. Keďže na veľkých monokultúrach sa používajú herbicídy, ktoré hubia buriny, pre iné rastliny nie je priestor.

Poľnohospodári pestujú aj plodiny, ktoré si vyžadujú opeľovačov. Je to repka olejná, slnečnica aj rôzne druhy zeleniny a ovocia. No obdobie, počas ktorého sú pre včely potravou, je relatívne krátke, približne tri týždne. Azda najlepšie vedia na túto situáciu reagovať včely medonosné, ktoré veľmi spolupracujú, za potravou dokážu doletieť ďaleko a sú schopné dlhodobo skladovať jej prebytočné množstvo v úli vo forme medu a včelieho chleba. Pre voľne žijúce samotárske včely a čmeliaky je to však problém.

Dôležitá je rozmanitosť

Podľa entomológa Mareka Semelbauera závisí počet opeľovačov približne od dostupnosti potravy: "Zvyšovaním počtu včelstiev klesá dostupnosť potravy pre voľne žijúce opeľovače. Včelstvá môžu byť zdrojom aj vírusových ochorení, prenosných na voľne žijúce druhy včiel.“ Dodáva, že hlavným problémom je stav krajiny. Poľnohospodári sa nemôžu spoliehať iba na jeden druh opeľovača. Pre lepšiu úrodu je dôležitá ich rozmanitosť. Včely medonosné nie sú efektívnym opeľovačom a ich priveľká hustota môže viesť k poklesu voľne žijúcich efektívnejších druhov opeľovačov, keďže včely sú silným potravným konkurentom. Pre lepšiu úrodu pestovaných plodín je potrebné udržať rozmanitosť opeľovačov a podporovať aj voľne žijúce druhy.

Čítajte viac Poznáte poľovnícke desatoro?

Zdroj: vedanadosah.cvtis­r.sk