V súčasnosti prebieha na slovenských vysokých školách proces akreditácie. Požiadali oň všetky vzdelávacie ustanovizne a, ako hovorí predseda výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo Robert Redhammer, skúškové obdobie nečaká len študentov, ale aj samotné školy. Podľa jeho slov by dnes mali ponúkať iba také študijné programy, ktoré zodpovedajú vysokým kvalitatívnym nárokom. Patrí k nim okrem iného aj možnosť, aby študijné programy navrhovali a pripomienkovali samotní poslucháči, ale napríklad aj zvýšenie úrovne vzťahov medzi nimi a učiteľmi.
" Bezprostredný, kolegiálny vzťah učiteľ – študent, je veľmi obohacujúci a navyše, výrazne zlepšuje kvalitu vzdelávania i jeho výsledky,“ zdôrazňuje. Pripomína zároveň, že záujemcovia o štúdium by si ešte predtým, ako vyplnia prihlášku, mali dôkladne pozrieť, čo všetko im vybraná škola môže ponúknuť, napríklad možnosti praxe, ubytovania či príležitosť študovať aj v zahraničí. "Ak má mladý človek dostatok informácií o činnosti vysokej školy, šanca, že štúdium a výsledné vzdelanie bude kvalitnejšie, je vyššia,“ dodáva.
Potvrdzuje to aj prorektorka pre vzdelávanie z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Jana Duchovičová. "Proces akreditácie pre nás znamenal hĺbkovú revíziu všetkých študijných programov. Prijali sme viaceré vnútorné predpisy pre pravidlá ich tvorby, schvaľovania a hodnotenia. Svojimi pripomienkami, podnetmi a požiadavkami sa zapojili aj študenti, zamestnávatelia a odborníci z praxe.
Čítajte viac Vysoká škola: Prihláška je prvý krok
Zrušili sme programy, na ktoré už niekoľko rokov študentov neprijímame, a tie, o ktoré nemali záujem. Významným kritériom zrušenia bolo aj zhodnotenie uplatnenia absolventov v praxi, pri revízii študijných programov sme brali do úvahy i zmeny spoločenských podmienok a trhu práce,“ hovorí.
Virtuálna realita, umelá inteligencia alebo robotika sú trendy, ktoré budú čoraz dôležitejšie a dominantnejšie. Mnohí zamestnávatelia požadujú digitálne zručnosti a základy v oblasti informačných technológií už dnes. Na nastupujúcu generáciu študentov tak čakajú v praxi oveľa vyššie nároky na vedomosti a úplne nové pozície, pričom väčšina má spoločného menovateľa práve technológie. "Určite by som podporila akúkoľvek technologickú špecializáciu, ku ktorej má študent blízko,“ hovorí Andrea Vančíková z konzultačnej spoločnosti Grant Thornton na otázku, čo by poradila študentom pri výbere štúdia.
"To však neznamená, že všetci musia študovať technológie. Rovnako dôležité sú humanitné zamerania a práca s ľuďmi. V budúcnosti sa zvýrazní dôležitosť povolaní, v ktorých sú potrebné sofft skills, čiže mäkké zručnosti, pretože tie sa umelá inteligencia naučiť nevie. Udržiavanie a rozvoj medziľudských vzťahov, spolupráca v tímoch a starostlivosť o mentálne zdravie budú oblasti, ktorým sa bude potrebné venovať viac než predtým a ktoré si vyžadujú špecifické predpoklady a talent.“
Psychológovia, personalisti a ďalší odborníci sa zhodujú v názore, že vysoká škola okrem rozširovania rozhľadu zlepšuje aj pozíciu na trhu práce. Stredoškoláci by preto pri rozhodovaní mali prihliadať aj na to, ktoré odbory si zamestnávatelia žiadajú. V posledných rokoch sa na prvé priečky dostali a zrejme tam aj zotrvajú najmä informatici, strojári, stavbári.