Koalícia zvažuje potešiť živnostníkov stopercentnými odpismi

Vládna koalícia uvažuje o tom, že by živnostníkom v rámci zmien v daniach a odvodoch umožnila odpisovať hmotný investičný majetok ihneď vo výške 100 percent.

08.03.2011 10:43
Graf, ekonomika Foto:
Ilustračné foto
debata

Vo svojom vystúpení na programovej konferencii Slovenskej asociácie malých podnikov to uviedol minister financií Ivan Mikloš. Druhou možnosťou, s ktorou prichádza samotný rezort financií, je podľa Mikloša zavedenie daňového bonusu pre tých živnostníkov, ktorí platia odvody z vyššieho ako minimálneho vymeriavacieho základu.

Predseda SaS Richard Sulík sa vo svojom vystúpení prihovoril za to, aby si mohol živnostník zo svojho príjmu „dovoliť odpísať všetko“ až do výšky 100 percent. Dúfa, že takýto návrh koalícia schváli. Tým by sa podľa neho mohol odlíšiť „pro forma“ živnostník od riadneho živnostníka. Ako príklad pro forma živnostníka uviedol zvárača, ktorý pri svojej práci využíva pracovné nástroje vo vlastníctve firmy, ktorej ponúka svoju prácu. „Pro forma živnostník neinvestuje,“ upozornil Sulík.

Ako pokračoval minister financií Ivan Mikloš, zámerom zmien v odvodoch je nezvyšovať zaťaženie tých, ktorí platia odvody z minimálneho vymeriavacieho základu a motivovať živnostníkov, aby platili odvody a dane zo svojich reálnych príjmov. Upozornil na to, že zamestnanec v súčasnosti platí oveľa vyššie odvody ako živnostník, čo považuje za nespravodlivé a deformujúce systém. „Taká zmena, že sa to nikoho nedotkne a prinesie zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, možná nie je,“ zdôraznil Mikloš. Prioritou nad všetkými prioritami podľa Mikloša musí byť ozdravenie verejných financií.

Pre motiváciu platiť nižšie odvody podľa Mikloša zamestnanci masívne prechádzajú od trvalých pracovných pomerov na samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prácu na dohody. V roku 2009 podľa Mikloša platilo takmer 78 percent samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) odvody z minimálneho vymeriavacieho základu a len zvyšný počet SZČO z vyššieho ako minimálneho základu.

Pripravované zmeny v daniach a odvodoch má dopracovať pracovná skupina. Po pondelkovom rokovaní koaličnej rady to uviedla premiérka Iveta Radičová. Podľa nej ide o to, aby sa nezaťažili živnostníci s nižšími príjmami, ktorí sú v porovnateľnej situácii so zamestnancami. Malo by sa tiež podľa Radičovej zohľadniť špecifické postavenie živnostníkov pri prípadnom zvyšovaní ich odvodového zaťaženia. „Bolo navrhnutých niekoľko spôsobov a bude na pracovnej skupine, pre ktorý zo spôsobov sa rozhodne,“ povedala premiérka. Ani po zvýšení odvodov pre živnostníkov tieto odvody podľa premiérky „ani zďaleka“ nedosiahnu odvodovú záťaž pre zamestnanca

Hlavnou ambíciou zmien v daniach a odvodoch je podľa Radičovej pripraviť všetko pre to, aby sa prešlo k jednotnému výberu daní, ciel a odvodov. Odvodový systém by tak mal byť podľa nej jednoduchší a menej administratívne náročný. „Materiál nemá ambíciu riešiť reformu daní a odvodov,“ skonštatovala. Predseda KDH Ján Figeľ označil súčasný stav pri platení odvodov za neudržateľný. Priemerný zamestnanec podľa neho zaplatí za rok štvornásobnú výšku odvodov ako priemerný živnostník a to sa podľa neho musí zmeniť.

Takmer 230 tisíc SZČO by mal po reforme daní a odvodov klesnúť ich čistý príjem. Dôvodom je najmä zvýšenie ich vymeriavacieho základu pri platení odvodov, ako aj nárast základu dane, keďže základ dane sa už nemá znižovať o zaplatené odvody. Približne 170,2 tis. SZČO so ziskom z podnikania pred zdanením a odvodmi nad 3 416 eur do 8 162 eur sa má príjem znížiť v priemere o 8,4 %, resp. o 312,6 eur ročne. Zvyšnej skupine znevýhodnených SZČO, ktoré majú zisk z podnikania pred zdanením a odvodmi od 8 163 eur do 84 706 eur ročne, má príjem po reforme klesnúť v priemere o 11,2 %, resp. o 1 208,4 eura ročne. Vyplýva to z návrhu reformy daní a odvodov, ktorý pripravilo ministerstvo financií.

Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má po reforme zvýšiť. Základ dane pri určovaní vymeriavacieho základu na sociálne poistenie by sa totiž nemal deliť číslom 2 a pri určovaní vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie by sa nemal deliť číslom 2,14. Na SZČO by sa mala vzťahovať 9-percentná sadzba na zdravotné poistenie namiesto súčasnej 14-percentnej a sadzba na sociálne poistenie by mala klesnúť zo súčasných 33,15 % na 16 %. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie.

Minimálny vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov má podľa jedného z pracovných návrhov tvoriť 3,38-násobok životného minima, čo je 641 eur. Tým sa podľa rezortu financií zachová výška minimálnej platby do poistných systémov sociálneho a zdravotného zabezpečenia na súčasnej úrovni. Pre zdravotný a sociálny odvod sa uvažuje so stropom na úrovni 20-násobku životného minima (pre rok 2012 by predstavoval 3 793 eur) rovnako pre zamestnancov, SZČO a ľudí pracujúcich na dohody. V hre však podľa ministra financií Ivana Mikloša zostáva aj to, že by sa minimálny a maximálny vymeriavací základ naviazali na priemernú mzdu na Slovensku. Sociálny odvod pre fyzické osoby s príjmami z dohôd má byť na úrovni 13,1 %, keďže neplatia nemocenské poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy