Živnostníci sa menia na obchodné spoločnosti

04.02.2013 12:00
dokumenty, daňové, priznanie, odvody, živnostník
Ilustračné foto Autor:

Čoraz viac živnostníkov ruší svoje živnosti a prechádza na iné formy podnikania. Živnostníci to pripisujú zmenám v daňovo-odvodovom systéme, obmedzeniu paušálnych výdavkov a zhoršujúcej sa situácii v ekonomike.

Živnostníci skladajú živnosti a prechádzajú vo väčšine na spoločnosti s ručením obmedzeným. Kým ešte na jeseň minulého roka podľa údajov Štatistického úradu podnikalo na živnosť približne 365-tisíc ľudí, koncom roka ich bolo o takmer 6 000 menej. Naopak, od jesene pribudlo viac ako 1 300 spoločností s ručením obmedzeným. Ministerstvo financií tvrdí, že takáto zmena podnikania nemá zásadný vplyv na príjmy štátu, vraj tieto zmeny sa dokonca zohľadnili v štátnom rozpočte.

„Záujem o zmenu formy podnikania na prelome rokov, v mesiacoch december 2012 a január 2013, sa zvýšil o 60 percent oproti ostatným mesiacom. Podnikanie prostredníctvom s.¤r.¤o. sa totiž vyplatí už od mesačného príjmu 700 eur,“ tvrdí Ľuboš Pajerský zo spoločnosti Altnuo, ktorá sa venuje poradenstvu a zakladaniu obchodných spoločností.

Takto prešla na inú formu podnikania aj Eva Sérová, ktorá ako živnostníčka v reklamnej a PR oblasti pôsobila od roku 2009.

„Ak by som naďalej zostala ako živnostníčka, mala by som nepomerne vyššie náklady na zdravotné a sociálne poistenie. Preto môžem očakávať, že po prechode na s.r.o. budem vedieť optimalizovať vo výraznej miere tieto druhy poplatkov,“ hovorí Sérová. Výhoda takéhoto podnikania oproti živnostníkom je totiž v tom, že konateľ alebo spoločník nemajú povinnosť odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré sú pre živnostníka v minimálnej výške 130,27 eura mesačne.

„Najdôležitejšou výhodou s.r.o. je ručenie za záväzky, kde živnostník ručí celým svojím súkromným majetkom, pri s.r.o. do výšky svojho majetku, teda napríklad spoločník neručí za záväzky svojím majetkom vôbec,“ povedal Pajerský. Živnostníkov, ktorí sa rozhodli pre takúto formu podnikania, neodrádza v tomto prípade ani to, že si taký podnikateľ musí viesť podvojné účtovníctvo, náklady sa pritom pohybujú od 300 eur ročne. Založenie s.r.o. vyjde na 300 eur, podnikateľ môže reálne podnikať o 18 dní po zápise do Obchodného registra SR a vydaní daňového identifikačné­ho čísla.

Živnostníci končia s uplatňovaním paušálu

Viac ako polovica živnostníkov podľa prieskumu spoločnosti Superfaktura plánuje skončiť aj s uplatňovaním paušálnych výdavkov, ktoré sa od začiatku tohto roka obmedzili.

„Zatiaľ čo v roku 2012 využila možnosť uplatniť si paušálne výdavky skoro polovica z respondentov, v tomto roku chce až 77,4 percenta z nich prejsť na účtovanie skutočných preukázateľných výdavkov. Paušál bude naďalej využívať už len menšia skupina živnostníkov z dôvodu príliš nízkych preukázateľných výdavkov, prípadne kvôli jednoduchšiemu účtovníctvu,“ uvádza spoločnosť v správe z prieskumu, ktorý realizovala medzi všetkými jej 3 507 klientmi. Pri hrubom príjme 750 eur, so zarátaním paušálnych výdavkov, je čistý príjem živnostníka takmer o 110 eur nižší ako pri obchodnej spoločnosti.

Príkladom je aj živnostník Dominik Sumbal, ktorý ako umelec na voľnej nohe prešiel na inú formu podnikania práve z dôvodu obmedzenia paušálnych výdavkov zo súčasných 40 percent na 5¤040 eur ročne.

„Môj hrubý príjem je okolo 800 eur mesačne, po prerátaní som prišiel zhruba o 25 eur mesačne,“ tvrdí Sumbal. Zároveň sa niektorým živnostníkom menili aj vymeriavacie základy na odvodové stropy, ktoré sa zjednotili na 5-násobok priemernej mzdy. To spôsobilo, že príjem ľudí mierne klesol už od hranice asi 1 200 eur.

Najviac zaťažuje administratíva

Podľa Violy Kromerovej zo Slovenského živnostenského zväzu však živnostníkov okrem daňovo-odvodových zmien trápi najviac ustavičná administratívna záťaž, pre ktorú nemajú dosť času, aby sa sústredili na svoju činnosť, aby sa vo svojej profesii rozvíjali a vzdelávali.

„Podmienky na podnikanie sa stále zhoršujú – fiškalizácia elektronických registračných pokladníc, elektronické podávanie hlásení do zdravotných poisťovní, komunikácia so Sociálnou poisťovňou, hlásenia pre daňovú správu. Na úkor administratívy potom máme pokles kvality vo výrobe a službách,“ hodnotí Kromerová.

Upozorňuje na fakt, že štát venuje viac pozornosti zahraničným investorom na úkor domácich podnikateľov.

„Živnostníci okrem toho, že zamestnávajú seba, zamestnávajú aj 30 percent všetkých zamestnancov v krajine. To znamená, že živnostníci majú 48-percentný podiel na celkovej zamestnanosti, k tomu mikrofirmy zamestnávajú ďalších 17 percent. Stredné a veľké podniky, ktorých sú necelé dve percentá, zamestnávajú len 35 percent ľudí,“ dodáva Kromerová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku