Keďže minimálny vymeriavací základ dosahuje polovicu priemernej mzdy spred dvoch rokov, zvýši sa živnostníkovi za každý odpracovaný rok jeho budúci dôchodok približne o polovičnú sumu v porovnaní so zamestnancom, ktorý poberá priemernú mzdu. Ak by niekto pracoval celý život ako živnostník a stále si pritom platil minimálne odvody, mal by aj jeho celkový dôchodok byť bez zohľadnenia minimálneho dôchodku približne polovičný v porovnaní so zamestnancom s priemernou mzdou.
Podľa súčasných pravidiel na výpočet dôchodku platí, že ak niekto zarába priemernú mzdu, dostane za každý odpracovaný rok penziu vo výške 12,6657 eura. Ak by niekto pracoval 40 rokov, mal by mať nárok na starobný dôchodok približne po zarátaní valorizácie vo výške 519,90 eura. V prípade, že si živnostník platí najnižšie možné odvody, za každý odpracovaný rok dostane približne 6,33 eura.
Vďaka tomu, že štát v rámci solidarity zvyšuje ľuďom s nízkym príjmom dôchodok, by po 40 odpracovaných rokoch dostal penziu vo výške 312,70 eura. Keďže však táto suma je nižšia ako minimálny dôchodok patriaci za 40 odpracovaných rokov, mal by tento živnostník dostať minimálny dôchodok vo výške 322 eur. To znamená, že jeho dôchodok bude o 38 percent nižší, ako je dôchodok zamestnanca, ktorý celý život poberal priemernú mzdu.
Sociálna poisťovňa sa síce nestretáva s prípadmi, že by o dôchodok žiadal človek, ktorý si celý život platil len minimálne odvody, v budúcnosti však bude pribúdať živnostníkov, ktorým bude hroziť, že ich penzia bude veľmi nízka napriek tomu, že počas pracovného života ich príjem bol nadpriemerný.
Živnostníci, ktorí nechcú po odchode do penzie pocítiť výrazný prepad ich príjmu, by sa preto mali začať pripravovať na dôchodok čím skôr. Okrem povinných odvodov by si mali zvoliť aj ďalšiu formu zabezpečenia. Na výber pritom majú z viacerých možností, ako si svoj dôchodok môžu zvýšiť. Buď si budú platiť dobrovoľné odvody do Sociálnej poisťovne, alebo sa spoľahnú na tretí pilier, prípadne si budú sporiť sami.