Živnostníci neplatia daň z celého príjmu, majú možnosť odpočítať si paušálne výdavky. Práve tie lákajú zamestnancov prejsť na živnosť. Viacerí sa snažia so zamestnávateľom dohodnúť a namiesto klasickej pracovnej zmluvy uzavrieť obchodný vzťah. Ak zamestnávateľ súhlasí, náklady na živnostníka budú rovnaké, ako keď pracoval na zmluvu, alebo dokonca nižšie, závisí od dohody oboch strán.
Bývalému zamestnancovi sa ale príjem zvýši. Zamestnanci totiž platia daň z celého príjmu, živnostníci zo zisku. Ten si možno vypočítať tak, že od hrubého zárobku odpočítajú výdavky. Odrátať si môžu skutočné výdavky, na čo potrebujú bločky a faktúry a viesť si účtovníctvo. Uplatniť si však možno aj paušálne výdavky, ktoré sú pre mnoho živnostníkov výhodnejšie ako výdavky skutočné. Zo zisku si živnostník môže odpočítať v takomto prípade až 60 percent z celkových príjmov, pričom horný limit je 20 000 eur.
Od začiatku roka navyše platí novela o dani z príjmov, zvýhodňujúca podnikateľov s ročným obratom do 100 000 eur. Tí môžu v zdaňovacom období za rok 2020 zdaniť svoje príjmy zníženou sadzbou dane 15%.
Nový živnostník má prvý rok podnikania výrazne vyššie príjmy aj vďaku tomu, že nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Tie je živnostník povinný začať platiť až po prvom daňovom priznaní. Ak niekto prejde na živnosť od augusta tohto roka, daňové priznanie je povinný podať v marci 2021, respektíve v júni 2021. Ak priznanie podá v marci, povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne mu vznikne od 1. júla 2021. V prípade posunutého daňového priznania na jún 2021 mu Sociálna poisťovňa uloží povinnosť platiť odvody od 1. októbra 2021.
Platiť odvody do Sociálnej poisťovne si možno ale dobrovoľne aj v prvý rok podnikania, respektíve do času, kým živnostníkovi táto povinnosť nevznikne. Ak sa rozhodne ich platiť, výška minimálnych odvodov je tento rok 167,89 eura.
O tom, či si bude podnikateľ platiť odvody do zdravotnej poisťovne, nerozhoduje on. Legislatíva nariaďuje živnostníkom platiť odvody od prvého mesiaca podnikania, a to v minimálnej výške 70,91 eura. Zdravotne postihnutí živnostníci minimálne odvody 35,45 eura.
Výška odvodov je pre živnostníkov v mnohých prípadoch nižšia ako pre zamestnancov. Táto na pohľad výhoda sa však odrazí vo výške dávok a budúcom dôchodku. Pomôcť si môžu podnikatelia tak, že si dobrovoľne platia vyššie odvody alebo sa spoľahnú na šetrenie napríklad v treťom pilieri.
Živnostník vykonávajúci rovnakú prácu ako zamestnanec dosahuje síce vyšší príjem, ale prichádza o všetky benefity vyplývajúce zo Zákonníka práce. Firma napríklad za neho nezodpovedá v prípade úrazu, nie je jej zamestnanec. Takisto nemá nárok na stravné lístky, príplatky za prácu cez víkend alebo vo sviatky či na voľno na návštevu lekára alebo platenú dovolenku. Pravdou však je, že živnostník si pracovný čas a miesto výkonu práce určuje sám, je na ňom, v akom čase prácu urobí, dôležité je odovzdať ju v dohodnutom čase. Je teda na ňom, či vie spraviť voľno napríklad na dovolenku.
Pozor však, nie každú prácu možno vykonávať na živnosť. Zákonník práce totiž neumožňuje, aby pozície zamestnancov zastávali živnostníci. Vykonávať závislú prácu na živnosť nie je možné. Závislá činnosť predstavuje prácu, pri ktorej možno hovoriť o nadradenosti zamestnávateľa a podradenosti zamestnanca. Zamestnanec v takomto prípade vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Ak niekto teda vykonáva závislú prácu na živnosť, je možné, že firma ňou zastiera pracovný pomer, čo je nelegálne.