Darovacia zmluva musí spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti, inak môže byť vyhlásená za neplatnú. Obsah zmluvy upravuje Občiansky zákonník. Proti prípadnému napadnutiu zmluvy treba podpisy overiť, a to nielen preto, aby sa potvrdilo, že zúčastnení zmluvu naozaj podpísali, ale aj preto, aby sa potvrdil dátum podpísania zmluvy. Overené podpisy na zmluve zabránia podozreniam, že darovanie prebehlo v inom čase, ako je na zmluve. Dôležitou náležitosťou darovacej zmluvy je bezplatnosť. Darca teda nemá právo žiadať za dar žiadnu protihodnotu, protislužbu, výkon alebo činnosť.
Čítajte viac Vlastníte dom spolu so súrodencami? Majú nárok na kúpu vášho podielu?
A kedy možno darovaný majetok pýtať späť? Občiansky zákonník stanovuje presné podmienky, na základe ktorých sa možno domáhať vrátenia daru. Súd rozhodne v prospech darcu, len ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že napríklad svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správal k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe, a to isté platí aj pre členov darcovej rodiny. Právo na vrátenie daru si darca uplatňuje u obdarovaného. Obdarovaný môže odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu zákonných dôvodov na vrátenie daru, vtedy musí darca svoj nárok uplatniť na súde.
Čítajte viac Vzory: Darovacia zmluva a výzva na vrátenie daru
Darovanie môže spôsobiť aj dedičské spory. Delenie dedičstva totiž nebýva jednoduchá záležitosť a nie vždy sa darí dedičom uzavrieť dedičskú dohodu, s ktorou je každý dedič spokojný. Častou príčinou hádok býva najmä započítanie daru, ktorý niektorý dedič počas života zosnulého dostal. V prípade, ak sa dedičstvo delí medzi viac dedičov, vyporiadajú sa medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli. Ak sa však dohodu dedičom nepodarí uzatvoriť, prípadne ak takúto dohodu súd neschváli, tak súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
Čo sa týka započítavania darov, posudzuje sa situácia podľa toho, či poručiteľ spísal závet, alebo prebieha dedenie zo zákona. Ak zosnulý nespísal závet, dedia zákonní dedičia a súd darovanie berie do úvahy zo zákona, a to tak, že dedičovi sa do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Do dedičského podielu sa nezapočítavajú bežné dary, ale iba také, ktoré nemožno považovať za obvyklé. Darovanie nehnuteľnosti sa napríklad považuje za dar, ktorý nemožno označiť ako obvyklý, a preto sa do dedičstva započítava. Započítanie sa robí aj vtedy, ak poručiteľ spísal závet a dal na to príkaz. Do úvahy darovanie súd berie aj vtedy, ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľnému dedičovi, čo sú potomkovia poručiteľa.