1. Ako zákon upravuje darovanie s vecným bremenon v podobe práva dožiť v darovanej nehnuteľnosti?
Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena vyvolá prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vznik vecného bremena spočívajúceho v doživotnom užívaní nehnuteľnosti darcom a s tým súvisiaci vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Podmienky, za ktorých možno takto majetok darovať, upravuje Občiansky zákonník. Ten hovorí, že vecné bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti je takzvané vecné právo k cudzej veci, ktoré oprávňuje fyzickú osobu za podmienok určených zmluvou užívať nehnuteľnosť a zapisuje sa do katastra.
Právo doživotného užívania sa zapisuje do časti C listu vlastníctva ako ťarcha a zostáva zachované, aj keď nastane zmena vlastníka. Vecné bremeno sa zriaďuje zmluvou, ktorú spoločne uzatvárajú povinný a oprávnený z vecného bremena. Povinným z vecného bremena je vždy vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa vecné bremeno zriadi, a oprávnený je osoba s právom doživotne užívať nehnuteľnosť. Zmluva si vyžaduje písomnú formu a podpisy musia byť úradne overené.
2. Musí byť zmluva o vecnom bremene predložená na kataster?
Vzhľadom na to, že vecné bremeno je vecné právo k nehnuteľnosti, na jeho zriadenie zmluvou je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti sa v katastri zapisuje ako ťarcha a zostáva zachované, aj keď nastane zmena vlastníka.
3. Dedí sa právo doživotne obývať nehnuteľnosť, ktoré vzniko na základe darovacej zmluvy a zriadenia vecného bremena?
Právo doživotného bývania sa spája výlučne s oprávnenou osobou, teda osobou, v prospech ktorej bolo zriadené, a zaniká smrťou oprávnenej osoby a Občiansky zákonník vylučuje jeho prechod na inú osobu, neprechádza ani na jej prípadných dedičov.
4. Aké sú povinnosti oprávneného a povinného z vecného bremena?
Platí, že ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, je zároveň povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Ak v dome býva darca aj obdarovaný, náklady sú obaja povinní znášať podľa miery spoluužívania. A práve úhrady nákladov na prevádzku nehnuteľnosti bývajú najrizikovejšou časťou takejto právnej úpravy majetkových pomerov. V praxi sa stáva, že jedna zo zmluvných strán prestane plniť svoje povinnosti, prípadne sa absolútne odmieta podieľať na nákladoch. Odporúča sa podrobne upraviť práva a povinnosti týkajúce sa finančných nákladov v zmluve o zriadení vecného bremena.
5. Je možné zmluvne dohodnúť rozsah užívania nehnuteľnosti?
Zmluvne sa oplatí dohodnúť aj rozsah užívania nehnuteľnosti. Vhodné je, aby si obe strany dohodli presný spôsob a rozsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, a konkretizovali, ktoré miestnosti majú byť prenechané na bývanie určenej osobe a podobne. Tu je však potrebné brať do úvahy, že vo vzťahu vyplývajúceho z vecného bremena sú takmer všetky práva na strane oprávnenej osoby, teda osoby využívajúcej právo bývania.
Čítajte viac Notári neriešia len dedičstvá. S čím všetkým dokážu pomôcť?
6. Čo nesmie chýbať v zmluve?
Každá zmluva si vyžaduje presnú identifikáciu zmluvných strán. Darovacia zmluva musí mať písomnú podobu. Chýbať nesmie meno a priezvisko, adresa, rodné číslo darcu, ktorý je súčasne aj osobou povinnou z vecného bremena. Takisto sa musí do zmluvy uviesť meno a priezvisko, adresa, rodné číslo obdarovaného, ktorý je súčasne aj osobou oprávnenou z vecného bremena. Uviesť treba, že darca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – uvedie sa presná špecifikácia nehnuteľnosti: typ nehnuteľnosti, rozloha nehnuteľnosti, údaje z katastra nehnuteľností. Takisto sa uvedie, ako darca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol: napr. dedením, prevodom vlastníckeho práva, darovacou zmluvou. Presne treba uviesť, že obdarovaný zriaďuje v prospech darcu beplatné vecné bremeno, ktoré zodpovedá jeho právu užívať napríklad tri miestnosti a príslušenstvo. Chýbať nesmie dátum podpisu darcu a obdarovaného.
7. Kedy oprávnená osoba nadobúda svoje užívacie práva a môže nehnuteľnosť obývať a užívať?
Darca aj osoba oprávnená z vecného bremena by mali vziať na vedomie, že práva zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnú vkladom do katastra nehnuteľností na príslušnom katastri nehnuteľností.
8. Ako zaniká právo doživotného užívania nehnuteľnosti?
Napriek tomu, že právo doživotne obývať byt na základe zriadeného vecného bremena zaniká až smrťou oprávnenej osoby, zákon povoľuje zrušiť ho aj inými spôsobmi. Vlastník nehnuteľnosti, teda povinná osoba, a oprávnená osoba, ktorá má právo doživotne obývať nehnuteľnosť, sa môžu dohodnúť, že právo doživotného užívania nehnuteľnosti zrušia. Povinná a oprávnená osoba môžu uzatvoriť zmluvu o zrušení vecného bremena.
Zrušiť vecné beremeno teda možno zmluvou o zániku vecného bremena doživotného užívania, ktorá sa uzatvára podľa § 151p Občianskeho zákonníka. Uviesť treba, že dôvody, ktoré viedli k zriadeniu vecného bremena v prospech oprávneného z vecného bremena, pominuli, oprávnený z vecného bremena a povinný z vecného bremena sa dohodli, že vecné bremeno zriadené zmluvou o prevod nehnuteľnosti sa dňom podpísania tejto zmluvy zrušuje. Ďalej treba uviesť, že oprávnený z vecného bremena a povinný z vecného bremena sa dohodli, že vecné bremeno sa zrušuje bezplatne. Chýbať nesmie dátum, miesto a podpis povinného a overený podpis opráveneného.
Obdarovaný nemá právo svojvoľne zrušiť vecné bremeno v podobe doživotného užívania nehnuteľnosti darcom. môže tak urobiť len na základe dohody oboch strán. Ak darca nesúhlasí, môže sa obrátiť na súd a preukázať dôvody, pre ktoré chce bremeno zrušiť, súd však zvyčajne zváži okolnosti a zrušenie nepovolí, pokiaľ nenájde naozaj závažné dôvody, prečo tak urobiť.
9. Treba zmluvu o zániku vecného bremena zavkladovať na katastri nehnuteľností?
Okrem uzavretia zmluvy je potrebné aj podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktorým sa bude žiadať výmaz vecného bremena. Právne účinky zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nastanú vkladom do katastra nehnuteľností.
10. Možno darovať nehnuteľnosť, na ktorej spočíva vecné bremeno doživotného práva užívania majiteľovho príbuzného?
Existencia vecného bremena v prospech príbuzného nebráni prevodu vlastníckeho práva. Toto vecné bremeno prechádza s danou nehnuteľnosťou i na nového nadobúdateľa.