Dá sa podpísaná zmluva zrušiť alebo sa od nej dá iba odstúpiť?
Zásadou zmluvného práva, majúcou svoj pôvod už v rímskom práve, je „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať). V prípade, že jedna alebo aj obe zmluvné strany už nemajú naďalej záujem v zmluvnom vzťahu zotrvať, môžu ho ukončiť, zrušiť (dohodou alebo odstúpením).
Ukončiť možno však len takú zmluvu, ktorá bola uzatvorená platne. Od neplatnej zmluvy nemožno odstúpiť či ju zrušiť iným spôsobom.
Za predpokladu, že zmluva bola uzatvorená platne a nezanikla jej splnením, resp. iným spôsobom (napr. zápočtom), možno zmluvu ukončiť dohodou oboch zmluvných strán alebo odstúpením.
Ktorými zákonmi sa pri odstupovaní od zmluvy riadime?
Právny režim odstúpenia od zmluvy upravuje Občiansky, ale i Obchodný zákonník. Odstúpenie podľa Občianskeho zákonníka budeme uplatňovať napr. pri spotrebiteľských zmluvách (spotrebiteľské zmluvy sú všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom dodávateľom rozumieme osobu, ktorá koná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba, ktorá ako podnikateľ nekoná). Režim Obchodného zákonníka budeme aplikovať pri zmluvných vzťahoch vznikajúcich medzi podnikateľmi navzájom a medzi podnikateľmi a subjektmi verejného práva.
Má byť možnosť odstúpenia už zakomponovaná v zmluve?
Odstúpenie ako jeden zo spôsobov zániku záväzku možno dojednať v zmluve ako záväzok pre jednu alebo obe zmluvné strany. Dispozičné právo zmluvných strán potom umožňuje dohodnúť sa, kedy, resp. za akých okolností je možné od zmluvy odstúpiť alebo možnosť odstúpenia determinuje (predpokladá) konkrétny právny predpis podľa jednotlivých typov zmlúv.
Čítajte viac Podpisom darovacej zmluvy sa ešte obdarované dieťa nestáva vlastníkom darovaného domu + 20 otázok a odpovedí o darovaní majetku.
Je ľahké odstúpiť od zmluvy? Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, na ktorý nie je potrebný súhlas druhej strany, musí sa však dostať do dispozičnej sféry adresáta, to znamená, že druhá zmluvná strana sa o odstúpení musí dozvedieť.
Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 30. júna 2009, sp. zn. 4 Cdo 111/2008 judikoval, že „pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne“.
Ukončiť možno len takú zmluvu, ktorá bola uzatvorená platne. Od neplatnej zmluvy nemožno odstúpiť či ju zrušiť iným spôsobom.
Z akých dôvodov sa možno dožadovať zrušenia zmluvy, resp. odstúpenia od zmluvy?
Čo sa týka dôvodov pre odstúpenie, tak tie sú, ako už bolo spomenuté vyššie, buď uvedené priamo v zákone (tieseň, nápadne nevýhodné podmienky) alebo sú dôvody odstúpenia uvedené pri jednotlivých zmluvných typoch alebo si ich vyšpecifikovali zmluvné strany v rámci zmluvnej voľnosti.
Odstúpením sa zmluva zrušuje od samého počiatku, ex tunc, ak sa zmluvné strany nedohodli na inom (napr., že sa odstúpenie týka len časti plnenia). Ak dôjde ku zrušeniu, znamená to, že zmluvné strany sa musia medzi sebou vzájomne vyrovnať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, teda vrátia si to, čo si už plnili.
Ten, kto už čo i len čiastočne zo zmluvy plnil, nemôže od zmluvy odstúpiť, a to ani v prípade, že poskytne odstupné.
Kedy je zmluva považovaná za nevýhodnú?
Za nevýhodnú zmluvu môžeme považovať napríklad zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky či nekalé obchodné praktiky, resp. vzájomné práva a povinnosti jednotlivých strán sú v značnom nepomere.
Kto posudzuje a odobruje nevýhodnosť podmienok uzatvorenia zmluvy?
Pri posudzovaní nevýhodnosti zmluvných podmienok (v spotrebiteľských vzťahoch) budeme vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá v §53 ods. 1 obsahuje tzv. generálnu klauzulu neprijateľných zmluvných podmienok. Táto generálna klauzula je však zadefinovaná veľmi všeobecne, čo umožňuje ju vykladať veľmi zoširoka a aj prax súdov je v tomto prípade veľmi rôznorodá, no možno sa ustáliť, že v prípade pochybností je uplatňovaný princíp „ochrany slabšej zmluvnej strany“, teda spotrebiteľa.
Čítajte viac Potrebujete rýchlo list vlastníctva? Kedy vám kataster zamietne návrh na vklad a vy budete čakať ďalšie týždne na jeho vydanie??
Od ktorých zmlúv možno odstúpiť? Kedy je možné odstúpiť od kúpnej zmluvy nehnuteľnosti? Kedy je možné odstúpiť od kúpy tovaru v obchode?
Čo sa týka kúpnej zmluvy nehnuteľnosti, tak pre ňu platí písomná forma (§ 46 Občianskeho zákonníka), pričom prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine. Rovnako písomná forma je obligatórna aj pre úkon odstúpenia. V prípade kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť prichádza do úvahy najčastejšie odstúpenie pre omeškanie dlžníka (§ 517 Občianskeho zákonníka) či pre chyby nehnuteľnosti, o ktorých predávajúci v čase prevodu vedel a kupujúceho na ne neupozornil (§ 596 a nasl. Občianskeho zákonníka) a ktoré robia vec neupotrebiteľnou. V prípade vyskytnutých chýb na predmete kúpy (nehnuteľnosti) však okrem odstúpenia môže kupujúci žiadať od predávajúceho aj primeranú zľavu z dojednanej ceny podľa rozsahu a povahy chyby.
Od ostatných kúpnych zmlúv je možné odstúpiť buď z dôvodov uvedených priamo v zákone (tieseň, nápadne nevýhodné podmienky), alebo sú dôvody odstúpenia uvedené pri jednotlivých zmluvných typoch alebo si ich vyšpecifikovali zmluvné strany v rámci zmluvnej voľnosti.