Od 1. júla 2023 sa o 10,1 % mimoriadne zvyšovali úrazové renty, pozostalostné úrazové renty a maximálne sumy úrazových dávok.
Sociálna poisťovňa od júla 2023 mimoriadne o 10,1 % zvýšila úrazové renty, pozostalostné úrazové renty, jednorazové odškodnenie, náhradu nákladov spojených s liečením a náhradu nákladov spojených s pohrebom. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, úrazové dávky sa zvyšujú od 1. júla 2023, tak sa aj pre tento rok stalo.
Čítajte viac Sociálna poisťovňa od júla mimoriadne zvýši dávky. Koho všetkého sa to dotkne?
Poberatelia úrazových rent a pozostalostných úrazových rent nemuseli o nič žiadať. Poisťovňa prvýkrát vyplatila úrazové renty a pozostalostné úrazové renty vo zvýšenej sume v júli 2023. Ich sumy prepočítala automaticky a rozhodla tak zo zákona, to znamená, že poberatelia týchto dávok nemuseli o zvýšenie žiadať.
Ako sa zvýšia maximálne sumy niektorých úrazových dávok? Maximálna výška jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky od 1. júla 2023 predstavuje 72 835,40 eura. Rovnako sa na 72 835,40 eura zvýšila aj maximálna výška úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí. Maximálna výška náhrady nákladov spojených s liečením od 1. júla 2023 je 36 418,30 eura. Maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je dnes vo výške 3 643,00 eura. Na hodnotu 3 643,00 eura vzrástla aj maximálna výška úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti.
Sociálna poisťovňa za mesiace január – apríl 2023 vyplatila viac ako 26-tisíc úrazových rent a 560 pozostalostných úrazových rent. Ďalších približne 250 vyplatených dávok sa týkalo jednorazového odškodnenia a nákladov spojených s liečením alebo pohrebom.
Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu (pozri Osoby oprávnené v úrazovom poistení) a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu fyzickú osobu. Súčasná právna úprava nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém kompenzačného charakteru. Niektoré úrazové dávky majú nadstavbový charakter k dôchodkovým dávkam (invalidný dôchodok) alebo k nemocenským dávkam (nemocenské), čo sa premieta aj do podmienok nároku na tieto úrazové dávky alebo na ich výplatu a na určovanie ich sumy.
Druhy úrazových dávok
- úrazový príplatok,
- úrazová renta,
- jednorazové vyrovnanie,
- pozostalostná úrazová renta,
- jednorazové odškodnenie,
- pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné,
- rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné,
- náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
- náhrada nákladov spojených s liečením,
- náhrada nákladov spojených s pohrebom.
Kto má nárok na úrazové dávky?
Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec po splnení ustanovených podmienok podľa Zákonníka práce i zákona o sociálnom poistení.
Nárok má aj:
- žiak strednej školy: ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi.
- vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy: ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výcviku alebo pri plnení úloh denného režimu.
- vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh: ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.
- fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach: prípadne s jeho vedomím osobne pomáhala pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania.
- fyzická osoba: ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáhala pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania.
- dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža: ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí.
- dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba: ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.
- manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách: ktoré zomreli v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.
Čítajte viac Mali ste pracovný úraz? Kedy máte nárok na dávku a v akom prípade ju nedostanete
Posudzovanie miery zodpovednosti
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví.
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom
Zamestnávateľ sa môže zodpovednosti zbaviť celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škola bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti
Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti sčasti, len ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody. Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, sa nemožno dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
Alebo bola jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Alebo ak zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.