Dnes je už je každému jasné, že ak chce mať lepší dôchodok, len s odvodmi do prvého piliera ho nedosiahne. Prvý pilier je totiž solidárny a jeho podstatou je úzka previazanosť na príjem poistencov. Čím viac človek zarába, tým vyššie odvody platí, a v princípe by teda mal mať v budúcnosti aj vyšší dôchodok. Ak si „sporí“ na penziu len v prvom pilieri, posiela do Sociálnej poisťovne 18 % zo svojho príjmu.
Po dosiahnutí dôchodkového veku mu potom z týchto odvodov poisťovňa vypočíta penziu, pričom priemerný starobný dôchodok je necelých 580 eur mesačne.
Na penziu by sme sa mali pripravovať od prvého zamestnania. Platí totiž pravidlo, že čím viac času máme, tým menej peňazí nás stojí napĺňanie finančných cieľov. „Dôchodkovým cieľom každého by mala byť finančná sloboda, pri ktorej máte dostatok peňazí a môžete tráviť voľný čas podľa svojich predstáv. Realita je však odlišná. Penzisti majú síce dostatok času, no na vytúžené aktivity im chýbajú peniaze,“ hovorí Karol Kovalík z Partners Group.
Štatistiky hovoria, že každý desiaty dôchodca musí pracovať, aby dokázal pokryť aspoň svoje životné náklady. Podľa odborníka by sa však tomu dalo predísť. „Odpoveďou na spokojný dôchodok vo finančnej istote je osobné finančné plánovanie a efektívne zhodnocovanie úspor,“ vysvetľuje Karol Kovalík. Varuje, aby sa ľudia nespoliehali iba na dôchodok od štátu. Ten im totiž vysnívanú slobodu a dokonca ani zachovaný životný štandard nevie zabezpečiť. Dá sa však dosiahnuť investovaním a zhodnocovaním úspor v II., III. a IV. pilieri.
Čítajte viac Najchudobnejší penzisti si polepšia, od júla sa zvyšuje minimálny dôchodok. Porastie v októbri opäť?
Druhý pilier je jednou z možností, ako si zlepšiť budúcu penziu. Druhý pilier je výhodný už len z toho dôvodu, že počas produktívneho života si nemusíme odkladať nič zo svojho príjmu navyše. Príspevky totiž odvádza Sociálna poisťovňa z povinných odvodov na dôchodkové poistenie. „Sadzba príspevkov vo výške 5,50 % zostáva zachovaná aj v rokoch 2023 a 2024. Na základe novely zákona sa sadzba do II. piliera zvýši na 5,75 % až od roku 2025 a bude platná aj v roku 2026,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Takmer 900-tisíc ľudí si sporí aj v takzvanom treťom pilieri, teda v doplnkovom dôchodkovom sporení. Jednou z jeho výhod je príspevok zamestnávateľa, ktorý je častým benefitom. K príspevkom samotného sporiteľa sa tak pripočítavajú aj príspevky zamestnávateľa, ktoré pomôžu zabezpečiť vyšší doplnkový dôchodok v starobe. Navyše príspevky do III. piliera si môžete odpočítať zo základu dane, čo znamená, že si daň môžete znížiť až do sumy 180 eur ročne.
Aj keď bolo Slovensko jednou z prvých krajín, kde si ľudia môžu šetriť na tzv. európsky dôchodok, veľkú motiváciu zatiaľ nemajú. Výnosy z celoeurópskeho dôchodkového produktu (PEPP), teda európskeho dôchodku, sú na rozdiel od priameho investovania do cenných papierov obchodovaných na burze zdaňované.
„Slováci tak okrem nízkeho poplatku nemajú motiváciu šetriť si v ňom,“ povedal pre TASR hlavný predajca spoločnosti Finax Radoslav Kasík. Od Slovenska sme pôvodne nemali veľké očakávania, keďže tu sa PEPP nedočkal rovnakej štátnej podpory ako tretí pilier," uviedol Kasík. Ako dodal, na Slovensku dosiaľ ponúkajú európsky dôchodok ako benefit svojim zamestnancom iba traja zamestnávatelia. „Dostali sme vyjadrenie od Finančnej správy, ktoré potvrdzuje, že príspevky zamestnávateľa do PEPP spadajú pod nepeňažné benefity zamestnanca a sú do výšky 500 eur príjmom oslobodeným od dane, čo vnímame ako zásadnú zmenu,“ vyjadril sa Kasík.