Starobný dôchodok sa nevypláca automaticky a nárok nemá každý žiadateľ, splniť treba viacero podmienok. Komu Sociálna poisťovňa penziu nepriznáva?

Nižší ako všeobecný dôchodkový vek majú ženy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa. Dôchodkový vek sa za každé vychované dieťa znižuje o šesť mesiacov. Ak výchovu dieťaťa nie je možné zohľadniť žene, nárok na zohľadnenie výchovy dieťaťa a znížený dôchodkový vek vzniká mužovi, ktorý dieťa vychoval.

Čítajte aj Do II. piliera pôjde menej peňazí - kto to najviac pocíti a ako nahradiť straty? Čo urobiť pre vyšší dôchodok?

Skoršie dovŕšenie dôchodkového veku môžu získať tí, ktorí pracovali vo zvýhodnenej pracovnej kategórii – zachováva sa nárok na znížený dôchodkový vek po odpracovaní stanoveného počtu rokov v I. pracovnej kategórii, resp. I./II. kategórii funkcií.

Suma dôchodku a príklady

Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok sa určí ako POMB x ODP x ADH (pričom POMB = priemerný osobný mzdový bod, ODP = súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok ADH = aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku).

Najprv sa vypočíta základná suma starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku, k základnej sume sa pripočíta suma dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku (po odpočítaní dôb, ktoré sa na účely zvýšenia nezapočítavajú do obdobia dôchodkového poistenia), k takto určenej sume dôchodku sa ďalej pripočíta suma percentuálneho zvýšenia dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na dôchodok (po odpočítaní dôb, ktoré sa na účely zvýšenia nezapočítavajú do obdobia dôchodkového poistenia), ktoré predstavuje 0,5 % za každých celých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na zvyšky dní sa pri výpočte dní, za ktoré patrí toto zvýšenie, neprihliada.

Ak je počet dní po vzniku nároku na dôchodok nižší ako 30, zvýšenie o 0,5 % sa neposkytne. Za 365 dní sa poskytne zvýšenie o 6 %.

Na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Ak bol poistenec po vzniku nároku na starobný dôchodok dôchodkovo poistený vo viacerých kalendárnych rokoch, sa na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu a to tak, že k sume predčasného starobného dôchodku, ktorá sa vyplácala ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa pripočíta zvýšenie za obdobie dôchodkového poistenia získané po priznaní predčasného starobného dôchodku a pripočítajú sa sumy zvýšenia (s výnimkou zvýšení za kalendárne roky, v ktorých sa predčasný starobný dôchodok nevyplácal).

Čítajte aj Dôchodky budú rásť rýchlejšie ako ceny. Penzia prerastie infláciu o niekoľko percent

Takto určená suma sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, za ktoré sa predčasný starobný dôchodok nevyplácal.

Nárok na výplatu starobného dôchodku v znovu určenej sume starobného dôchodku vzniká odo dňa podania žiadosti o znovu určenie sumy starobného dôchodku, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového veku.