Počas júnových horúčav už mnohí pocítili, čo dokáže rozpálená strecha či iba strieška nad balkónom. Tradičné krytiny, ktoré má značná časť striech v slovenských mestách a dedinách, sa môžu počas vysokých teplôt rozpáliť na 60 až 70 stupňov a vytvoriť tepelné ostrovy, ktoré vyhrievajú okolie dlho do noci, podobne ako radiátor.
Vydrží sto rokov
Vo vyspelých krajinách dávno pochopili, prečo je na budovách výhodnejšie mať vegetáciu namiesto plechu, škridly či lepenky. Na Slovensku sa situácia k lepšiemu mení len veľmi pomaly, vegetačné strechy presadia obvykle stavitelia, ktorým záleží na udržateľnosti svojich projektov.
V dánskom hlavnom meste Kodaň prijali už v roku 2010 nariadenie, že všetky strechy nových budov so sklonom menším ako 30° musia byť riešené ako vegetačné. Vo Francúzsku platí od roku 2015 legislatíva určujúca povinnosť pre všetky nové komerčné budovy vytvárať zelené strechy alebo solárne panely. V niektorých územných plánoch nemeckých a švajčiarskych miest sú v súčasnosti zelené strechy pre nové výstavby povinné.
„Životnosť správne navrhnutej a zrealizovanej vegetačnej strechy môže byť aj viac ako sto rokov. Navyše, chráni izolačné vrstvy strešného plášťa pred nepriaznivými vplyvmi UV žiarenia. Vyžaduje si, samozrejme, aj starostlivosť. Pri extenzívnych strechách vysadených skalničkami a suchomilnými bylinami je minimálna a zvládne ju každý, stačí pretrhať náletovú zeleň a vizuálna kontrola. Intenzívne vegetačné strechy, teda tie, ktoré sa môžu aj aktívne používať, si vyžadujú aj intenzívnu odbornú starostlivosť,“ vysvetľuje Dušan Valášek, špecialista stavebno-technickej prípravy stavieb v CORWIN.
Čítajte viac Keď sa strecha zdravo zelená
Páľavu pohltia stromy, kríky aj farba
Developer CORWIN si nechal urobiť termovíznu inšpekciu pomocou špeciálneho drona, ktorý zaznamenával rozdiely v teplote rôznych strešných krytín. Uskutočnila sa pri vlhkosti vzduchu okolo 45 % a teplote 32 až 34 °C.
Merania firmy Aero Monitor potvrdili, že budovy so zelenými strechami sú oproti strechám s krytinou z bežných materiálov (lepenka, plech, škridla) chladnejšie od 17,6 až do 24,4 °C. Ak by sa testy urobili krátko po daždi, boli by rozdiely v prospech vegetačných striech ešte výraznejšie.
Merania robili nad bratislavským administratívno–obytným komplexom Blumental. Jeho pokrývku tvoria extenzívne zelené strechy so substrátom a suchomilnými rastlinami. Dron snímal aj prostredie nad strechami podzemných garáží, na ktorých sú i kríky a stromy. „Strom vo všeobecnosti pohltí viac žiarenia zo slnka ako napríklad pokosený trávnik,“ píše Aero Monitor. „Zelené plochy, kde sú nasadené kríky, majú nižšiu teplotu ako plochy, kde je iba zemina. Rozdiel teplôt je v priemere okolo 17,0 °C.“
Štúdia CORWIN-u ukázala aj to, ako veľmi záleží pri navrhovaní projektov na použitých materiáloch, ich farbe či pozícii. Napríklad chodníky v klasickej sivej farbe boli o 11 °C chladnejšie ako plocha okolo detskej šmykľavky v tmavočervenom vyhotovení. Tá sa zohriala takmer na 64 °C. Večer, keď zapadne slnko, sa stáva zdrojom elektromagnetického žiarenia a človek má nielen subjektívny, ale naozaj objektívny pocit, že sála teplo.
Nielen pastva pre oči
Obrovská plocha striech, ktoré sa v noci menia na tepelné žiariče, ešte viac otepľuje klímu v mestách. Rastlinami pokrytá strecha elektromagnetické žiarenie zo slnka pohlcuje, čím sú väčšie, tým účinnejšie, čo v konečnom dôsledku znižuje jej celkovú teplotu. Zároveň sa voda v rastlinstve aj pôdnom substráte počas horúcich dní odparuje, čo v konečnom dôsledku ochladzuje povrch budovy a jej okolie.
V zime zelené strechy výborne izolujú a zabránia ochladzovaniu strešnej konštrukcie vplyvom vetra a mrazu, pričom chemické procesy v rastlinách vytvoria aj teplo. Ak použijete minerálny substrát, poslúži aj ako účinné protipožiarne opatrenie. Pätnásť centimetrov hrubá vegetačná strecha pohltí až z 99 % elektromagnetického vlnenia a tlmí aj hluk, až 40 decibelov. No a v neposlednom rade je takáto strecha pastvou pre oči, ale i priestorom pre užitočný hmyz.
Čítajte viac Schladia rozpálené mestá huby, machy, tiene lesa?
Bez vytopených ulíc
Bratislavský developer má už desaťročné skúsenosti s vegetačnými strechami, ktoré sú na každom jeho projekte, môže preto porovnávať. Napriek vyšším nákladom na realizáciu sa tento koncept jednoznačne osvedčil. Nielen preto, že v teplých mesiacoch prispievajú zelené strechy v porovnaní s klasickými budovami k ochladzovaniu mikroklímy v okolí jeho stavieb. Majú aj ďalšie obrovské výhody.
„Predovšetkým zadržiavajú vodu, naraz až 50 mm zrážok pri desaťcentimetrovom substráte. Táto masa vody by inak okamžite končila v kanalizácii a navyše, v prípade prívalových dažďov výrazne tlmia hrozbu vytápania ulíc a podjazdov,“ vysvetľuje D. Valášek s tým, že úplne ideálnou kombináciou je ich spojenie so systémom tzv. dažďových záhrad.
Tie sú niečo ako špongia, ktorá do seba nasaje vodu a postupne ju uvoľňuje do okolia. To je v ostrom protiklade s veľkými vybetónovanými plochami, ktoré v mestách ešte stále zahlcujú kanalizácie. Mnohé z nich, hlavne v brownfieldoch, predovšetkým v opustených firemných areáloch, sú úplne nefunkčné a vlastne zbytočné.