Mnohí si myslia, že platením odvodov si „sporia“ na dávky. „Toto tvrdenie je nepresné. Sociálne poistenie je postavené na solidárnom princípe. Znamená to, že odvody sa využívajú v prospech všetkých, nie výlučne individuálne,“ vysvetľuje Zuzana Dvoráková, hovorkyňa Sociálnej poisťovne.
„Poistné sa neukladá individuálne každému poistencovi na „jeho účet“ pre jeho potreby vyplácania dávok v súčasnosti, ale je súčasťou jednotlivých fondov sociálneho poistenia. Z nich sa aktuálne vyplácajú dávky pre poistencov, ktorí to potrebujú a spĺňajú zákonné podmienky na ich priznanie. Nie je to teda akási „poistka“, aká platí pre komerčnú sféru, pri ktorej sa uzatvárajú individuálne zmluvy,“ uviedla.
Konkrétne mantinely pri priznávaní dávky zo sociálneho poistenia určuje zákon o sociálnom poistení, ktorý Sociálna poisťovňa vykonáva v praxi.
„Nárok poistenca na dávky závisí od toho, na aké druhy poistenia si odvádza poistné, a teda od toho, či je v postavení zamestnanca, alebo či má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá napríklad nemá nárok na úrazové dávky ani na dávku v nezamestnanosti alebo má dobrovoľné poistenie. Pri dobrovoľnom poistení je dôležité aj to, aký balík dobrovoľného poistenia si občan vybral a na aký druh poistného odvádza poistné,“ hovorí Zuzana Dvoráková.
A zároveň platí, že zamestnanec, SZČO či dobrovoľne poistená osoba musí vo svojej kategórii splniť všetky zákonné podmienky na priznanie tej-ktorej dávky, pričom podmienky nároku sú pre jednotlivé kategórie dávok mierne odlišné.
„Vždy je dôležité, či je v danom čase sociálnej udalosti občan poistený, respektíve ako dlho bol poistený a z akej mzdy platil odvody na konkrétny druh poistenia. V tomto sa do nároku na dávku a jej výšku priemietne aj jeho konkrétna životná situácia, ako dlho bol poistený, z akého príjmu odvádzal poistné,“ dodala.
Sociálna poisťovňa poskytuje dávky z piatich druhov poistenia, a to z dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia, z poistenia v nezamestnanosti a z garančného poistenia.
Z dôchodkového poistenia sa vypláca starobný, predčasný, vdovský a vdovecký, sirotský a invalidný dôchodok. Na dôchodkové poistenie odvádzajú počas pracovného života poistné zamestnanci a povinne dôchodkovo poistené SZČO a tiež tak môžu urobiť dobrovoľne poistené osoby.
Z poistenia v nezamestnanosti sa v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti poskytuje dávka v nezamestnanosti. Tú teraz Sociálna poisťovňa vypláca o dva mesiace dlhšie, do 31. mája.
Čítajte viac Dávka v nezamestnanosti: Aká je jej suma + príklady
Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia môže vzniknúť poškodenému zamestnancovi výhradne vtedy, ak k poškodeniu zdravia dôjde následkom pracovného úrazu alebo zistenej choroby z povolania.
Z nemocenského poistenia sa poskytuje nemocenské, materské, tehotenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka. Základnou podmienkou na vznik nároku na ne je existencia nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty v čase vzniku dôvodu na poskytnutie dávky. Ochranná lehota trvá spravidla sedem dní po zániku nemocenského poistenia.
„Ošetrovné môže byť „krátkodobé“ – vypláca sa najviac 14 dní – alebo „dlhodobé“, ktoré sa poskytuje najviac na 90 dní potreby ošetrovania/starostlivosti,“ vysvetľuje Zuzana Dvoráková.
Dávka tehotenské je novou dávkou od 1. apríla a je určená len pre zamestnankyne, živnostníčky a iné SZČO a dobrovoľne poistené osoby, ktoré splnia zákonné podmienky. Na rozdiel od iných dávok nemocenského poistenia nárok má aj poistenka, ktorá má prerušené povinné poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (zamestnankyňa) alebo poberania rodičovského príspevku (SZČO) z úradu práce.
„To znamená, že môže poberať súčasne aj rodičovský príspevok, aj tehotenské, resp. na rozdiel od iných dávok môže mať aj iný príjem, popri poberaní tehotenskej dávky môže pracovať, respektíve poberať rodičovský príspevok či dávku nemocenské,“ uzavrela hovorkyňa Sociálnej poisťovne.