Nárok na dovolenku a počet dní
- Nárok na dovolenku má zamestnanec, ktorý odpracoval aspoň 60 dní za kalendárny rok.
- Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.
- Ak dovŕšite 33 rokov alebo sa trvale staráte o dieťa, máte nárok na päť týždňov dovolenky.
- Štátni zamestnanci majú základnú výmeru dovolenky dlhšiu – päť týždňov. Ak daný rok dovŕšia 33 rokov, majú nárok na šesť týždňov dovolenky.
- Riaditelia škôl, školských výchovno-vzdelávacích zariadení, špeciálnych výchovných zariadení a ich zástupcovia, učitelia, pedagogickí asistenti, majstri odbornej výchovy a vychovávatelia majú dovolenku najmenej osem týždňov, ktorú môžu čerpať podľa osobitného predpisu.
- Dovolenka sa vypočítava pomerne. Ak máte napr. zmluvu na dobu určitú, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok. Približne to znamená 1,5 dňa dovolenky na jeden mesiac za kalendárny rok.
- Týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich dní.
Dodatková dovolenka
Dodatková dovolenka je osobitný typ dovolenky, na ktorý zamestnancovi vzniká nárok podľa náročnosti vykonanej práce.
Týka sa zamestnancov, ktorí po celý kalendárny rok pracujú pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, alebo vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Títo majú nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa. Ak takto zamestnanec pracuje iba časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 dní takejto práce 1/12 dodatkovej dovolenky.
Mzda počas dovolenky
Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku za predchádzajúci kvartál.
Prenesenie dovolenky
Ak dovolenku v aktuálnom roku nevyčerpáte, môžete si ju preniesť do nasledujúceho roku. Ak si však túto prenesenú dovolenku v nasledujúcom roku nevyčerpáte, v ďalšom roku vám už táto dovolenka prepadne.
Čítajte viac Musí firma dať zamestnancovi voľno z osobných dôvodov a zaplatiť mu ho? Zákonník práce hovorí, že nie vždy
Dovolenka za odpracované dni
Ak zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa, nemá nárok na dovolenku za kalendárny rok. Počíta sa mu ale dovolenka za odpracované dni, t. j. 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní. Zjednodušene to znamená 1,5 dňa dovolenky na jeden mesiac.
Krátenie dovolenky
Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodov špecifikovaných v § 109 Zákonníka práce.
Dovolenka a skončenie pracovného pomeru
Ak zamestnanec končí pracovný pomer, má viacej možností, čo urobiť s dovolenkou:
zamestnávateľ môže určiť čerpanie dovolenky, na ktorú má nárok,
so zamestnávateľom sa môže dohodnúť na čerpaní dovolenky, na ktorú má nárok,
ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi vyčerpať si dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok, je povinný vyplatiť mu náhradu mzdy v sume priemerného zárobku.
Príplatky za prácu cez víkend a v noci
| Príplatok za prácu v sobotu | – najmenej 2,012 eura (50 % minimálnej mzdy za hodinu) |
| Znížený príplatok za prácu v sobotu | – najmenej 1,810 eura (45 % minimálnej mzdy za hodinu) |
| Príplatok za prácu v nedeľu | – najmenej 4,023 eura (100 % minimálnej mzdy za hodinu) |
| Znížený príplatok za prácu v nedeľu | – najmenej 3,621 eura (90 % minimálnej mzdy za hodinu) |
| Príplatok za nočnú prácu pri nerizikovej práci | – najmenej 1,609 eura (40 % minimálnej mzdy za hodinu) |
| Znížený príplatok za nočnú prácu pri nerizikovej práci | – najmenej 1,408 eura (35 % minimálnej mzdy za hodinu) |
| Príplatok za nočnú prácu pri rizikovej práci | – najmenej 2,012 eura (50 % minimálnej mzdy za hodinu) |
| Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce | – najmenej 0,805 eura (20 % minimálnej mzdy za hodinu) |
| Mzdová kompenzácia za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska | – najmenej 0,805 eura (20 % minimálnej mzdy za hodinu) |
Čítajte viac Potrebujete voľno na vyšetrenie u lekára, svadbu či na pohreb? Musíte ho dostať
Príplatok za prácu v sobotu
Príplatok za prácu v sobotu upravuje Zákonník práce. Podľa neho má zamestnanec za prácu v sobotu nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,012 eura.
Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa pracovalo pravidelne v sobotu, mohol dohodnúť na nižšej sume mzdového zvýhodnenia. Táto suma je 1, 810 eura.
Kto má nárok na príplatok: za prácu v sobotu má nárok na príplatok zamestnanec pracujúci na základe pracovnej zmluvy – trvalého pracovného pomeru, zamestnanec pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru – dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov.
Príplatok za prácu v nedeľu
Príplatok za prácu v nedeľu upravuje Zákonník práce. Podľa neho má zamestnanec za prácu v nedeľu nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 4,023 eura.
Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa pracovalo pravidelne v nedeľu, mohol dohodnúť na nižšej sume mzdového zvýhodnenia. Táto suma je 3,621 eura.
Kto má nárok na príplatok: za prácu v sobotu má nárok na príplatok zamestnanec pracujúci na základe pracovnej zmluvy – trvalého pracovného pomeru, zamestnanec pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru – dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov.
Príplatok za prácu v noci
Príplatok za prácu v noci upravuje Zákonník práce. Za nočnú prácu sa považuje práca vykonávaná v čase medzi 22. až 6. hodinou. Podľa Zákonníka práce má zamestnanec za prácu v noci nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,609 eura. Platí to pre zamestnanca vykonávajúceho nerizikovú prácu.
Zamestnanec vykonávajúci rizikovú prácu mal nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 2,012 eura za hodinu.
Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa pracovalo pravidelne v noci, mohol dohodnúť na nižšej sume mzdového zvýhodnenia. Táto suma ale musí byť vo výške najmenej 1,25 eura za hodinu pre zamestnanca, ktorý vykonáva nerizikovú prácu. V prípade zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu nie je možné dohodnúť nižšiu sumu príplatku.
Príplatok za prácu vo sviatok
Výška mzdového zvýhodnenia za prácu sa neviaže na minimálnu hodinovú mzdu, ale na priemerný zárobok zamestnanca pracujúceho na základe trvalého pracovného pomeru. Neplatí to pre zamestnanca pracujúceho na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi príplatok za prácu vo sviatok najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku.
Zamestnancovi, ktorý pracuje na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru patrí príplatok za prácu vo sviatok najmenej vo výške 100 % minimálnej mzdy za hodinu v eurách, teda najmenej 4,023 eura.
V prípade, ak zamestnanec pracuje vo sviatok a zároveň aj cez víkend, má nárok na príplatok za prácu vo sviatok, ale aj nárok na príplatok za prácu v sobotu či v nedeľu.
Príplatok za sťažený výkon práce
Za sťažený výkon prácesa vypláca mzdová kompenzácia najmenej v sume 0,805 eura za každú hodinu práce.
Príplatok za pracovnú pohotovosť
Výška príplatku za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska u zamestnanca, ktorý je v trvalom pracovnom pomere, je minimálne 0,805 eura za hodinu. U dohodára sa príplatok nevzákladnej ypláca, lebo nie je možné dohodnúť pracovnú pohotovosť.
Čítajte viac Státisíce zamestnancov si už čoskoro prilepšia, dostanú k výplatám o desiatky eur viac
Výška stravného
Zamestnávateľ musí zamestnancom prispieť na stravu. Zákonník práce určuje, kedy má zamestnanec nárok na stravné v akej výške a koľko musí zamestnanec odpracovať, aby mal nárok na stravovaciu kartu alebo finančný príspevok.
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí sú sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách. Sumy stravného pre časové pásma sú:
- 7,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín
- 11,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín
- 17,40 eura pre časové pásmo nad 18 hodín
- Pri sume stravného 7,80 eur bude teda minimálna hodnota stravovacej poukážky 5,85 eur .
Zvýšenie sumy stravného má podľa § 152 Zákonníka práce vplyv aj na výšku príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov, ako aj na hodnotu stravovacej poukážky.
Zamestnancom spĺňajúcim zákonné podmienky prispieva zamestnávateľ na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Príspevok na rekreáciu
- Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorý pracuje u zamestnávateľa nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov. Najviac môže dostať príspevok v sume 275 eur za kalendárny rok.
- U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.
- Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
- Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu. Pri poskytovaní takéhoto príspevku na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.
- Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.
Príspevok na šport
- Ak pracujete u zamestnávateľa viac ako dva roky, môžete si podať žiadosť o príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca.
- U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
- Príspevok si možno uplatniť za obdobie činnosti jedného roka.
- Za dieťa sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii najmenej počas šiestich mesiacov.
- Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa.
- Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou, ktorého súčasťou musí byť meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť, a obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad.
V prípade splnenia podmienok zamestnávateľ zamestnancovi poskytne príspevok na športovú činnosť dieťaťa po predložení dokladu v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.