Napriek tomu, že by sme za to dali čokoľvek, starnutie sa nedá zvrátiť. Je to nepretržitý proces a vlastne jediný spôsob, ako sa môžeme dožiť dlhého veku. Na biologickej úrovni k nemu dochádza, keď sa začnú hromadiť najrôznejšie molekulárne a bunkové poškodenia. Tie spôsobujú postupné znižovanie telesných a duševných schopností a stúpa riziko ochorení. Vedci upozorňujú, že tieto zmeny nemusia byť postupné, ani na seba nadväzovať, a len veľmi voľne súvisia s našim (kalendárnym) vekom. Inými slovami – neexistuje „typický starší človek“. Niektorí 80-roční ľudia majú podobné fyzické a duševné schopnosti ako tridsiatnici. U iných dochádza k výraznému poklesu schopností v oveľa mladšom veku.
Táto rozmanitosť ale nie je náhodná. Okrem biologických zmien je starnutie spojené aj s ďalšími životnými zmenami, ako je odchod do dôchodku, presťahovanie sa do vhodnejšieho bývania alebo úmrtie priateľov a partnerov. Na stránkach WHO sa píše, že hoci niektoré rozdiely v zdravotnom stave starších ľudí sú geneticky podmienené, na väčšinu z nich má vplyv prostredie – vrátane ich domovov, susedstiev a komunít, možnosť robiť to, čo ich baví, ako aj ich osobné charakteristiky, napríklad pohlavie alebo sociálno-ekonomické postavenie.
Čítajte viac Táto na pohľad neškodná vec vraj signalizuje rakovinu a cukrovku. Ako často sa počas dňa deje vám?
A všeobecná lekárka Andrea Štipkalová veľmi stručne pripomína, že do istej miery starnutie súvisí s tým, ako to máme nastavené v hlave. Je to fenomén opradený mnohými (väčšinou negatívnymi) stereotypmi a predsudkami. Starší ľudia sú často považovaní za slabých alebo závislých od pomoci ostatných. A mnohé negatívne pocity vyplývajú aj z našich vlastných presvedčení o veku a toho, čo pre nás starnutie znamená. Roky navyše však poskytujú aj možnosť venovať sa novým aktivitám, ako je ďalšie vzdelávanie, nová kariéra alebo dlho zanedbávaná vášeň. Starší ľudia tiež pomáhajú mnohými spôsobmi svojim rodinám a komunitám.
„Dôležitým faktorom, ktorý má vplyv na to, ako prežívame toto (často nezanedbateľne dlhé) obdobie života, sú sociálne kontakty,“ vysvetľuje doktorka Štipkalová. „Starší ľudia často ostávajú sami, uzatvárajú sa, nechcú byť na obtiaž, neodvážia sa vypýtať si pomoc, netrúfajú si prísť za niekým a povedať: poď sa so mnou prejsť alebo zacvičiť si,“ upozorňuje lekárka. „Treba ich v tom ale podporovať, snažiť sa ich vtiahnuť viac do života, aby si viac verili, nemali pochybnosti, že niečo nezvládnu, že na niečo nemajú. Posmeľovať ich, aby udržiavali a nadväzovali vzťahy nielen s rovesníkmi.“
Podľa lekárky by mala byť spoločnosť oveľa viac otvorená, vytvoriť seniorom lepšie podmienky, aby sa mali kde stretávať a pestovať svoje záujmy, podporovať ich, aby sa začlenili, pretože vedia byť ešte veľmi užitoční. „Keď sa im začneme viac venovať, často začnú na sebe pracovať. Medzi ľuďmi nezriedka zabudnú na bolesti. Často sa stáva aj to, že bolesť je prejavom psychického nastavenia, vnútornej nespokojnosti alebo nevyrovnanosti.“