Larva predstavuje akýsi nástroj na čistenie plastov. Delí živočíšnu časť z obalu od tej plastovej. Takýmto spôsobom sa spoločnosti Kaufland podarilo ročne odseparovať až 1 500 ton odpadu. Mäso prichádza od dodávateľov vždy zabalené v určitej plastovej fólii. Po odbalení však na nej ostávajú kúsky mäsa či krvi. Takýto obal je znehodnotený a nedá sa triediť ako plast, čiže sa vyhadzoval ako kontaminovaný. Po novom, však reťazec zaviedol novinku. Tieto obaly sa vytriedia, pošlú sa do laboratória k larvám a tie sa už očistenie postarajú. Následne sa obaly môžu separovať.
Ako vyzerá larva muchy čiernej?
Až 10 percent celkového vyprodukovaného odpadu v obchodnom reťazci tvorili znečistené plasty a fólie z obslužných pultov, ktoré obsahujú zvyšky potravín a neboli preto vhodné na recykláciu. Obvykle končia na skládkach alebo v spaľovni. Po novom však zaviedli projekt so slovenskou spoločnosťou ecol Trade, ktorá sa venuje zberu a likvidácii biologicky rozložiteľných odpadov ako ovocie, zelenina či kuchynský odpad.
„Najskôr sme začali spolupracovať na projekte rozloženia bioodpadu pomocou lariev muchy čiernej a potom sme hľadali spôsoby, ako by larvy mohli vyčistiť aj plasty od zvyškov potravín. Tak, aby sa následne dali recyklovať,“ opisuje vznik výnimočnej spolupráce Roman Briatka, manažér odpadového hospodárstva v spoločnosti.
Čítajte viac Vdýchnite nový život zeleni, zbavte rastliny škodcov
Na likvidáciu biologického odpadu sa síce larvy využívajú, no nápad spoľahnúť sa na ne aj pri čistení plastových obalov je jedinečný a do praxe sa zavádzal postupne.
„Keď som rozmýšľal, ako výsledky výskumu využiť v praxi, oslovil som viacero spoločností. Vtedy na môj návrh zareagoval Kaufland, ktorý hľadal možnosti rozloženia bioodpadu. Keď sme pri spoločnej diskusii prišli na nápad vyskúšať larvy aj na čistenie fólií a plastov, bral som to ako výzvu,“ opisuje vyštudovaný poľnohospodár, zootechnik a molekulárny biológ Eduard Kolesár.
Na čistenie obalov využívajú larvy muchy čiernej, ktorá pochádza z Indočíny, vo voľnej prírode žijú ako zdochlinožravce. Nemajú zuby, no pomocou úst dokážu vysať a oblízať tie časti potravín, ktoré sa začínajú rozkladať a ktorými sú znečistené práve potravinové plastové obaly. Slovenský podnikateľ za pochodu objavoval, čo larvám škodí a čo prospieva. „Pozorovaním sme zisťovali, kedy najviac jedia a kedy im jesť nechutí, ako sa po fólii pohybujú, aj prečo z nej utekajú.
Keďže odberatelia recyklovaného odpadu potrebujú plast čistý a v čo najväčších kusoch, museli sme vymyslieť správny biotechnologický postup, vytvorenie čo najvhodnejších podmienok na prácu, aj špeciálne ukladanie fólií tak, aby boli pre larvy ľahko dostupné," dodal.
Ako sa starať o larvy?
Tieto larvy by voľne na Slovensku neprežili. Potrebujú špeciálnu starostlivosť. „Na všetko sme prichádzali len pozorovaním a sledovali sme, kedy larvy dokážu prežiť čo najdlhšie, kedy sú schopné zjesť čo najviac potravy vo forme bioodpadu a za akých podmienok najlepšie dokážu vyčistiť plastový povrch. Potom fóliu opustia a keď vyhladnú, čakajú na novú „dávku potravy“.
Postup pri hľadaní fungujúceho modelu bol realizovaný na základe chemických, biologických a aj vizuálnych rozborov vyčistených fólií a obalov,“ pokračuje zakladateľ spoločnosti ecol Trade, v ktorej boxy so znečisteným plastovým obalom z Kauflandu končia. Každý z nich treba otvoriť a jeho obsah vytriediť do základných kategórií. Keď špinavé obaly larvy vyčistia, jednotlivé plasty sa zlisujú a posielajú odberateľom, ktorí z nich vyrábajú recykláty. Boxy, v ktorých bol kontaminovaný odpad, sa dezinfikujú špeciálnym biologickým prostriedkom a znovu prázdne putujú do predajní, aby sa opätovne mohli naplniť znečistenými fóliami.