Dedenie zo zákona: Ako sa delí dedičstvo
Pri dedení zo zákona sa dedičia delia na štyri dedičské skupiny: 1. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
2. Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
3. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
4. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
1. Príklad č.1: Muž mal manželku a štyri deti
- v prvom rade je nutné vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov BSM), z toho vyplýva, že polovica majetku, ktorá patrila do BSM, pripadne manželke a druhá bude tvoriť dedičstvo
- účelom vysporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom tohto procesu je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patria do dedičstva. Pri vysporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vysporiada buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, alebo vysporiadanie vykoná súd.
- následne sa dedená polovica majetku sa rozdelí na pätiny, každý z dedičov teda získa jednu pätinu dedičstva
- manželka aj deti patria do prvej dedičskej skupiny, všetci teda majú nárok na rovnakú časť dedičstva
- v prípade, ak by zosnulý manžel mal ešte deti mimo manželstva, tak tie majú rovnaký nárok na dedičstvo ako deti pochádzajúce z manželstva a pripadla by im rovnaká časť dedičstva ako manželským deťom a manželke, nededia len nevlastné deti
- v prípade ak by bol muž bol rozvedený, bývalá manželka nemá nárok na dedičstvo a štyri deti by dedili majetok, ktorý by bol predmetom dedičského konania rovným dielom. Ak by niektoré z detí nežilo, malo by nárok na dedičstvo prípadné vnúča alebo vnúčatá
Príklad č. 2: Muž mal len manželku a rodičov
- v prípade ak sa dedí po zosnulom, ktorý nemal deti, len manželku, tak je takisto potrebné vysporiadať BSM, čím polovica majetku patriaca do BSM pripadne manželke, druhá bude predmetom dedičstva
- zákon upravuje dedenie takým spôsobom, že v prvej dedičskej skupine nemôže dediť manželka sama, čiže dedí až v druhej dedičskej skupine, a to spolu s manželovými rodičmi, polovicu dedičstva dostane ona a polovicu rodičia alebo rodič, ak žije len jeden
- rodičia všetok majetok zo zákona dedia v tom prípade, ak nie sú iní dedičia z prvej a druhej dedičskej skupiny – teda deti ani manželka
Príklad č. 3: Muž mal len družku a súrodenca
- v prípade, ak muž už nemal žijúcich rodičov, ale žil s družkou v spoločnej domácnosti a mal súrodenca, tak by sa o dedičstvo podelili rovným dielom družka j súrodenec, obom by pripadla polovica majetku
- ak by súrodenec už nežil, právo na dedičstvo by prešlo prechádza na jeho deti, teda netere a synovcov, tie by sa v tomto konkrétnom prípade rovným dielom rozdelili o polovicu dedičstva
- družka a aj súrodenci dedia v tretej dedičskej skupine, družka dedí ako spolužijúca osoba, ktorá žila so zosnulým v spoločnej domácnosti minimálne jeden rok pred smrťou, o dedičstvo sa však musí ešte rovným dielom podeliť so súrodencami druha. V prípade, ak by muž súrodencov nemal, pripadlo by celé dedičstvo jej
Príklad č. 4: Muž nemal manželku, deti, rodičov ani súrodencov
- v prípade ak muž nemal žiadnych blízkych príbuzných, môžu v štvrtej dedičskej skupine dediť jeho starí rodičia alebo aj súrodenci jeho rodičov, teda tety a strýkovia, a to všetci rovným dielom. Ak by ale žili starí rodičia muža, dostali by dedičstvo oni, ak nežijú, až vtedy prichádzajú na rad tety a strýkovia, ak by nežili ani oni, ich deti už na dedičstvo nárok nemajú a dedičstvo by prepadlo štátu
Príklad č. 5: Muž mal len strýka a tetu
- v prípade, že muž nemal žiadnych iných príbuzných, len strýka a tetu, títo budú dediť zo zákona v štvrtej dedičskej skupine Na ich potomkov (bratranca a sesternice zosnulého) však už dedičské právo neprechádza. Keby teda ani strýkovia či tety neboli nažive, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu. Jediným spôsobom, ako udržať majetok v rodine, je v takejto situácii závet
Príklad č. 6: Muž mal len dve sestry
- v prípade, že muž mal len dve sestry a už žiadnych iných príbuzných, budú obe dediť rovným dielom, súrodenci zo zákona dedia rovným dielom
- ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom
- pretože muž nemal manželku, registrovaného partnera ani žiadne deti a jeho rodičia už zomreli, dedia rovnakým dielom jeho súrodenci. Za súrodenca sa považujú aj tí, ktorí majú spoločného len jedného rodiča