Pracovný úraz a choroba z povolania. V čom je rozdiel? Aké sú povinnosti zamestnávateľa - čo vám musí dať?

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh.

Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania, ak vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných alebo služobných úloh.

Pracovný úraz

• Za škodu vzniknutú zamestnancovi pri plnení pracovných úloh, pri ktorých bolo poškodené jeho zdravie alebo došlo k jeho smrti úrazom, zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol poškodený v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
• Príčiny vzniku pracovného úrazu vyšetruje zamestnávateľ. Na záver vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu vyplní záznam o registrovanom pracovnom úraze.
• Príčiny vzniku pracovného úrazu s následkom smrti alebo s ťažkou ujmou na zdraví vyšetruje aj inšpektorát práce príslušný pre kraj, v ktorom sa úraz stal.

Choroba z povolania

• Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere a kde pracoval za podmienok, z ktorých vznikla jeho choroba z povolania.
• Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví.
• Na ochranu pred chorobami z povolania sú ustanovené špecifické požiadavky pre problematiku: hluku, vibrácií, chemických látok, karcinogénnych a mutagénnych látok, ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia a ďalších škodlivých faktorov pracovného prostredia.
• V záujme prevencie chorôb z povolania je zamestnávateľ povinný zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu a zabezpečiť aj vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
• Zamestnávateľ je povinný zaraďovať práce do kategórií podľa úrovne vplyvu existujúcich škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia.
• Lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci povinne podliehajú zamestnanci a podnikajúce osoby, ak vykonávajú práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie. Tieto lekárske prehliadky sa vykonávajú pred zaradením zamestnanca do práce a opakovane v určenej periodicite.

Zdroj: employment.gov

Čítajte viac Mali ste pracovný úraz? Kedy máte nárok na dávku a v akom prípade ju nedostanete

Povinnosti zamestnávateľa

• po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik závažného pracovného úrazu príslušnému inšpektorátu práce,
• vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia,
• zachovať stav pracoviska do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody (je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti),
• zistiť príčinu a všetky okolnosti vzniku pracovného úrazu a iného úrazu,
• pri závažnom pracovnom úraze s následkom smrti alebo s ťažkou ujmou na zdraví prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika,
• spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku úrazu,
• zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel,
• prijať a vykonať potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu,
• zaslať príslušnému inšpektorátu práce správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze

• Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal svoje povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví.
• Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

1. škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
2. škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

• Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných lá­tok,

zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.

• Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Zdroj: ip.gov.sk

Čítajte viac Po pracovnom úraze môžete dostať viacero dávok. Ako sa vypočíta ich výška? + príklady

Príklad udalosti, ktorá nie je pracovný úrazom:

Poškodená vystúpila z firemného autobusu, ktorý zamestnávateľ zabezpečil na pravidelný zvoz zamestnancov do práce z okolitých dedín a naspäť a ktorý zastavil pred vrátnicou zamestnávateľa. Pri tom sa pošmykla na zľadovatenom a zasneženom chodníku, ktorý nebol žiadnym spôsobom udržiavaný.

Pri páde došlo k poraneniu hlavy poškodenej. Aby úraz mohol byť považovaný za pracovný úraz, musia byť splnené všetky znaky (podmienky) podľa jeho definície uvedenej v § 195 ods. 2 Zákonníka práce. Prvou je, že poškodená je zamestnancom. Druhou podmienkou, ktorá musí byť splnená, je, že zamestnanec utrpí úraz pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Treťou podmienkou je, že zamestnanec utrpí úraz nezávisle od jeho vôle. Pracovným úrazom nie je žiadne vedomé sebapoškodzovanie, úmyselné ublíženie si alebo samovražda. Štvrtou podmienkou je krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Poškodenie zdravia, ktoré vzniklo v dôsledku dlhodobého pôsobenia faktorov pracovného prostredia, ako sú napr. chemické látky, hluk alebo vibrácie, nemožno považovať za pracovný úraz. V takom prípade by mohlo ísť o chorobu z povolania.

Ako pracovný sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh. Tu by mohlo byť zaradené napríklad fyzické napadnutie zamestnanca mimo pracoviska iným zamestnancom z pocitu krivdy v práci.

Za pracovný úraz sa nepovažuje úraz žiaka učilišťa, žiaka odborného učilišťa, žiaka strednej školy pri praktickom vyučovaní, odbornej praxi a študenta vysokej školy pri praktickej výučbe a odbornej praxi vykonávanej u fyzickej alebo právnickej osoby, nakoľko nedošlo ku vzniku pracovnoprávneho vzťahu.

Pracovným úrazom nie je ani úraz živnostníka, ktorý vznikol pri jeho podnikaní.

Zdroj: Národný inšpektorát práce