V prípade rozdelenia pozemku v podielovom spoluvlastníctve pôvodný pozemok zaniká a jeho časti sa môžu zlúčiť s existujúcimi pozemkami, alebo sa stanú samostatnými vecami.
Zlúčenie možno pri spoločnom pozemku vykonať len vtedy, ak sa pozemok zlučuje s pozemkom s rovnakými spoluvlastníkmi a rovnako veľkými podielmi, v opačnom prípade treba podiely na novom pozemku usporiadať písomnou dohodou medzi spoluvlastníkmi zlučovaných pozemkov.
Akú časť predstavuje spoluvlastnícky podiel?
Podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ktorá by bola vo výlučnom vlastníctve niektorého zo spoluvlastníkov.
Všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny z nich nemá na spoločnej veci presne vymedzenú či vyčlenenú časť (ak sa nedohodnú inak.)
Platí teda, že ak ako podielový spoluvlastník vlastníte štvrtinový podiel na určitej nehnuteľnosti, nevlastníte presne vymedzenú plochu s výmerou štvrtiny z celej plochy nehnuteľnosti, ktorú by ste mohli ako výlučný vlastník užívať.
Spoluvlastník, ktorý bol prehlasovaný a ktorý nesúhlasí so spôsobom hospodárenia so spoločnou vecou, o ktorom sa rozhodlo väčšinou hlasov, sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť, alebo sa môže obrátiť na súd.
Ak sa rozhodnete predmet vášho podielového spoluvlastníctva ako celok predať, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, potrebný bude súhlas všetkých spoluvlastníkov.
Každý podielový spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať – môže ho previesť na iného, alebo ho darovať, prípadne ho prenechať inej osobe závetom.
Čítajte viac Postup: Ako získať potvrdenie o vydržaní pozemku
Príklad: Delenie poľnohospodárskej pôdy
Traja spoluvlastníci zdedili pozemok mimo zastavaného územia obce. V katastri je vedený ako trvalo trávnatý porast. Parcelu chcú rozdeliť na tri časti a vyrovnať si tak spoluvlastníctvo.
V rozdelení im bráni zákon, ktorý zakazuje drobenie pozemkov, pretože rozdelením by vznikli parcely menšie, ako povoľuje príslušná legislatíva.
Je možné zmeniť druh pozemku tak, aby sa spoluvlastníci nemuseli riadiť zákonom zakazujúcim drobenie pozemkov a mohli tak parcelu rozdeliť?
Zákaz drobenia sa podľa zákona vzťahuje na lesné a poľnohospodárske pozemky v extraviláne (mimo zastavaného územia obce).
Pri poľnohospodárskych pozemkov nemôže právnym úkonom, rozhodnutím súdu o vyrovnaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutím o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 3 000 m2 (pri lesných pozemkoch je to 5 000 m2).
Poľnohospodárskym pozemkom sa rozumie pôda evidovaná ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.
Zákon povoľuje poľnohospodársku pôdu použiť na nepoľnohospodárske účely len na základe rozhodnutia o dočasnom alebo trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. Postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy upravuje zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Čítajte viac Zdedili ste poľnohospodársku pôdu? Aké sú vaše možnosti? Chcete ju užívať alebo predať?
Rozhodnutie o odňatí vydáva príslušný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor podľa obvodu, v ktorom sa predmetná poľnohospodárska pôda nachádza.
Osoby žiadajúce o odňatie poľnohospodárskej pôdy majú povinnosť zaplatiť odvod za takéto odňatie podľa bonity predmetnej pôdy a jej rozlohy.
Výšku odvodu a spôsob platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 376/2008 Z.z. Zákaz drobenia pozemkov sa v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom vzťahuje len na poľnohospodárske a lesné pozemky mimo zastavaného územia obce, pričom odňatím pozemku z poľnohospodárskej pôdy by došlo k zániku (obídeniu) tohto zákazu.
Súhlas s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné zámery, pričom pre vydanie súhlasu a určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy, projektovú dokumentáciu, bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy s návrhom na jej hospodárne využitie, projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov, základné identifikačné údaje o pozemku, ktoré obsahujú výpis z katastra nehnuteľností, kópiu katastrálnej mapy s vyznačením parciel navrhovaných na odňatie, dve vyhotovenia geometrického plánu plôch navrhovaných na odňatie a potvrdenie o bonitovanej pôdno-ekologickej jednotke, vyjadrenia účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy, právoplatné územné rozhodnutie alebo potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania, iné údaje potrebné na posúdenie nepoľnohospodárskeho zámeru na poľnohospodárskej pôde, výpočet odvodu pre celý rozsah odňatia.
Príslušný úrad posúdi žiadosti nielen z hľadiska jej úplnosti, ale aj z hľadiska dodržania zásad ochrany poľnohospodárskej pôdy.
Rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy je podkladom na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu.
Kataster nehnuteľností priamo na základe takéhoto rozhodnutia vyznačí zmenu druhu pozemku, a to v termíne do 60 dní od prevzatia rozhodnutia. Odňatú pôdu je možné následne použiť len na zámer, ktorý je uvedený v rozhodnutí úradu.