Ak sa k týmto faktorom pridá vek, zdravotné problémy v podobe infarktu, mozgovej príhody či Alzheimerovej choroby sú na svete.
Ako si dať pozor a čo hovorí nový výskum?
Veľká štúdia výskumného ústavu TGen skúmala vplyv fajčenia na poškodzovanie kognitívnych funkcií a kardiovaskulárny systém. Medzi kognitívne funkcie patria pamäť, schopnosť sústredenia sa a učenia. Srdcovocievne ochorenia zasahujú cievny systém a najmä srdcový sval. Výsledky spomínaného skúmania prinášajú zaujímavé závery. Aktívne poťahovanie z cigariet pôsobí inak na ženy a mužov. Fajčiarky majú problém s pamäťou, muži s týmto zlozvykom sú náchylnejší na srdcový infarkt.
Rozdiely v pohlaviach nie sú jasné
Výskum sa uskutočnil na vzorke viac ako 70-tisíc ľudí obidvoch pohlaví. „Výsledky naznačujú, že fajčenie a kardiovaskulárne ochorenia majú vplyv na učenie a pamäť, a to už od rannej dospelosti,“ interpretuje výsledky štúdie profesor Matt Huentelman. „Fajčenie je zároveň spojené so zníženou funkciou učenia a pamäti u žien. Srdcovocievne choroby u mužov spôsobujú následné poruchy pamäti,“ vysvetľuje šéf výskumu. Vedci nemajú zatiaľ jasno v tom, prečo sa tento zlozvyk odlišne odráža na zdraví mužov a žien.
Čítajte viac Odvykanie od fajčenia zlepšuje pamäť
Nepomáha ani Alzheimerovej chorobe
Medzi negatívne následky fajčenia patria najmä ochorenia srdca, ciev a mozgu. Výsledkom je najčastejšie srdcový infarkt a mozgová príhoda. Holdovanie cigaretám negatívne ovplyvňuje vznik a priebeh Alzheimerovej choroby, ktorá postihuje najviac ženy. Prejavuje sa stratou pamäti a horšou orientáciou v čase a priestore. Netreba zabúdať, že fajčenie je v celosvetovom meradle príčinou jedného z piatich úmrtí, pričom na prvom mieste sú kardiovaskulárne choroby.
Vyše miliarda fajčiarov a milióny mŕtvych
Podľa Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vo svete fajčí vyše jedna miliarda ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že na ochorenia súvisiace s fajčením umiera ročne tri a pol milióna osôb. Predpokladá sa, že do štyroch rokov sa uvedené číslo zvýši na celých desať miliónov ľudí.
Nikotín povzbudzuje a je návykový
Dym z cigarety obsahuje viac ako štyri tisíc chemických látok vo forme plynov a rôznych častíc. Veľké množstvo látok, ktoré sa nachádzajú v tabakovom dyme pôsobia karcinogénne na ľudský organizmus. Kľúčovou látkou je nikotín, ktorý zužuje cievy a pôsobí krátkodobo stimulačne. Na nikotín vzniká silná závislosť, ktorá sa pri jeho vysadení prejavuje nervozitou, podráždením či nespavosťou.
Čítajte viac Majú vysokí ľudia vyššie riziko rakoviny?
Skoncovanie s fajčením však stojí za to
Po dvadsiatich minútach po dofajčení poslednej cigarety sa začína normalizovať krvný tlak a pulz. Hladina oxidu uhoľnatého klesá v krvi po ôsmich hodinách a už po celom dni od skončenia s fajčením klesá riziko vzniku infarktu. Po ďalších dvoch dňoch sa zlepšuje chuť, čuch a po dvoch týždňoch sa zlepšuje krvný beh. Funkcia pľúc sa zároveň zlepší o 30 %. Do necelého roka ustúpi kašeľ, dýchavičnosť či únava spojená s týmto zlozvykom. Pravdou však je, že fajčiari sa na úroveň zdravotného stavu nefajčiarov dostanú až po desiatich rokoch od poslednej cigarety.