Výskum hovorí jasne, nikotín môže zlepšovať pamäťové funkcie. Nie nadarmo sa vraví, že poťahovaním z cigarety si fajčiari uľavujú od napätia a zlepšuje sa ich schopnosť koncentrácie. Tento fakt má však aj odvrátenú stranu, spomínaná látka obsiahnutá v drvivej väčšine v tabakových výrobkoch totiž zvyšuje krvný tlak, zužuje krvné cievy a spôsobuje silnú závislosť. Túžba po cigaretách je v niektorých prípadoch tak silná, že sa okrem fyzickej vyvíja aj psychická závislosť. Nikotín je v skutočnosti prírodná látka. Nachádza sa v tabaku a pôsobí na ľudský organizmus stimulačne podobne ako kofeín z kávy. Pri jeho užívaní, napríklad fajčením, sa do tela dostávajú aj rôzne karcinogénne chemikálie.
Vraj ochráni pred vážnou chorobou
Odborníci na Alzheimerovu chorobu vysvetľujú, že spomínaná povzbudzujúca látka ovplyvňuje nikotínové receptory v hipokampovej časti mozgu. V prípade, že dôjde k zablokovaniu takéhoto receptora, zabraňuje sa rovnako strate pamäti, ktorá je typická najmä pre Alzheimerovu chorobu. Zvlášť starší ľudia vedia potvrdiť, že s pribúdajúcimi rokmi sa stráca ich schopnosť sústredenia a učenia sa. Oklieštená je aj pamäť, najmä ak ide o spomienky na nedávno prežité udalosti. Bežne sa tak stáva, že niektorí ľudia s touto chorobou si nepamätajú, kde sa aktuálne nachádzajú, ale spomínajú si na presné detaily z minulosti.
Čítajte viac Ako mastné jedlo ničí pamäť seniorov?
Keď nervové bunky umierajú
Na vznik Alzheimerovej choroby majú vplyv viaceré faktory a pravdou je, že má biologický základ. Ovplyvňujú ju amyloidové povlaky a degenerácia nervových buniek. Takzvaný amyloidový beta peptid sa bežne nachádza v mozgu a nespôsobuje žiadne ťažkosti. K problémom dochádza vo vyššom veku, ktoré povzbudzujú aj genetické predispozície a rôzne environmentálne vplyvy, najmä kvalita ovzdušia, vody či pôdy. Hromadenie amyloidových povlakov je toxické pre nervové bunky. Postupom času ich nielen poškodzuje, ale aj zabíja.
Pomáhajú komunikovať medzi bunkami
V čase, keď sa v nervovej sústave objavia povlaky, má väčšina ľudí už vážne problémy s pamäťou. Toto poškodenie je, žiaľ, nezvratné. Cieľom aktuálnych výskumov je najmä to, aby vedci vedeli zachytiť amyloidový beta peptid v ranných štádiách, teda ešte v období pred vytvorením povlakov. Nikotínové receptory sa nachádzajú v bunkovej membráne a zaujímavé je, že sprostredkovávajú komunikáciu medzi vnútorným prostredím bunky a vonkajším prostredím. Tieto receptory sú napojené na viaceré funkcie nervového systému, a to napríklad na koordináciu pohybov, pamäť, pozornosť, spánok, bolesť a úzkosť. Nikotín je agonista (rovnako pôsobiaci činiteľ) spomínaných receptorov. To znamená, že má na nich podobné účinky ako iné prirodzené hormóny v mozgu.
Čítajte viac Zabráni chudnutie u seniorov demencii?
Pravda či nie?
Odborníkom sa podarilo preukázať, že nikotín bráni rozvoju Alzheimerovej choroby. Jedným dychom však upozorňujú, že účinky fajčenia netreba podceňovať a rozhodne ho neodporúčajú ako prevenciu tohto vážneho ochorenia. Nikotín sa totiž spája aj s predčasným starnutím buniek a vznikom viacerých druhov rakoviny. Aj preto sa snažia v súčasnosti nájsť molekuly podobné nikotínu, ktoré by pomohli starším ľuďom zlepšiť pamäťové funkcie. Pátranie po novom zázraku pre mozog seniorov je však podľa nich už takmer na dosah.