Keď sa mozog poteší jedlu
Nová štúdia naznačuje, že konzumácia vajíčok každý deň zlepšuje takzvané kognitívne funkcie mozgu. Do tejto kategórie zaraďujeme pamäť, učenie, sústredenie a rýchle myslenie. Vajcia však dodávajú energiu nielen najdôležitejšej časti centrálnej nervovej sústavy, ale znižujú tiež zápal, regenerujú svalovú hmotu a posilňujú imunitný systém. Nedávna štúdia vysvetľuje, že vajcia sú prospešné pre celé telo.
Výsledky výskumu publikoval časopis Nutritional Neuroscience a zahŕňal takmer 80 účastníkov vo veku 18 – 75 rokov. Zistenia ukázali, že pri trávení chutného jedla dochádza k rozkladu vaječného proteínu, ktorý prospieva nášmu zdraviu.
Čítajte aj Hovorí sa im "potravina mozgu", pretože podporujú jeho činnosť. A nielen to... O čom je reč? O vlašských orechoch
Zázračný proteín?
Vaječné proteíny podľa vedúcej štúdie Kiran Campbellovej pomáhajú zlepšovať kognitívne funkcie mozgu. Ide tiež o úpravu pozornosti, mentálnej flexibility a kreativity. Spomínaná vedkyňa však upozorňuje, že mozgu nemusia dodávať šťavu len proteíny, ale aj iné látky. „Hoci sú naše zistenia pozitívne a sľubné, je ťažké povedať, či prínos pre zdravie má len vaječný proteín, alebo aj iné zložky vajec,“ hovor Campbellová. Ako ďalej vysvetľuje, najviac bielkovín je vo vaječnom bielku. Na zahodenie však nie je ani žĺtok, ktorý obsahuje kvalitné mikroživiny potrebné pre správne fungovanie mozgu.
„Dlho sme si mysleli, že konzumácia veľkého množstva vajec je zdraviu škodlivá, pretože žĺtok obsahuje cholesterol,“ pokračuje šéfka výskumu. V posledných rokoch sa však podľa nej ukázalo, že na celkovú hladinu cholesterolu v krvi nemá jedenie vajec takmer žiaden vplyv. Problémom je konzumácia iných potravín, ktoré sú plné nasýtených tukov či cholesterolu. „Vaječný žĺtok obsahuje aj cenné a zdraviu prospešné živiny ako cholín, luteín a zeaxantín. Tieto živiny môžu podľa viacerých štúdií zlepšovať kongnitívne funkcie,“ zdôrazňuje pre eatthis.com.
Čítajte aj Bojujete so zápalom, horúčkou, kašľom či prechladnutím? Liekom môže byť "obyčajné" pomelo
Aby sme sa necítili unavene
Pre správne fungovanie mozgu vo vyššom veku je však potrebné prijímať aj iné dôležité živiny. Nájdeme ich v celozrnných potravinách, ovocí, zelenine, chudom mäse. Mozgu naopak nesvedčí nadmerný príjem cukru, nasýtených a trans-tukov. Posledné dva spomínané mastné kyseliny sa nachádzajú v tučnom mäse, polotovaroch, rýchlom občerstvení, ale napríklad aj v lístkovom ceste. Vedúca výskumu upozorňuje, že podobne ako telu, tak aj mozgu potrebujeme dodávať dostatočné množstvo energie každý deň. Ak mu totiž nedodávame „palivo“, cítime sa malátne, strácame schopnosť sústredenia a pozornosť.
Priemerné vajíčko váži asi 60 g
Kľúčovou zložkou tejto potraviny sú proteíny, ktoré sú údajne biologicky hodnotnejšie než bielkoviny z mlieka a mäsa. Nachádzajú sa v celom vajci, bielku aj žĺtku. Stráviteľnosť vaječných proteínov je na úrovni takmer 100 %. Z vitamínov sú vo vajciach najviac zastúpené vitamín A, vitamíny skupiny B. Z druhej kategórie je známy najmä riboflavín (vitamín B2), ktorý pomáha zlepšovať metabolizmus tukov, cukrov a podporuje fungovanie nervovej sústavy. K minerálom, ktoré sa nachádzajú vo vajciach patria železo, fosfor, draslík, zinok a selén. Železo je potrebné pre krvotvorbu. Fosfor posilňuje kosti a draslík je pomáha srdcu. Zinok a selén sa odporúčajú pri podpore imunitného systému.
Čítajte aj Čo pomôže, keď sa kyselina tlačí do hrdla? "Liek" nájdete v každej domácnosti
Nemusíme sa hanbiť
Podľa údajov Štatistického úradu SR bola spotreba vajec pred siedmimi rokmi na Slovensku na úrovni 203 kusov na obyvateľa ročne. Spomínaný počet vajíčok predstavuje takmer 12 a pol kilogramu. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím išlo o spotrebu vyššiu o 5 kusov. Odporúčaná konzumácia vajec sa pohybuje na úrovni 11,2 kg ročne. V rámci Európskej únie zaznamenalo najvyššiu spotrebu vajíčok v skúmanom období Grécko, Dánsko a Francúzsko.