„Ľudia si často chorobu zamieňajú s prejavmi starnutia. K tým patrí napríklad zníženie výkonnosti, strata svalovej hmoty, spomalenosť, zabúdanie. To všetko sú veci, ktoré sú prirodzené a mnohokrát ich treba skôr akceptovať ako riešiť,“ hovorí MUDr. Andrea Štipkalová. Jedným dychom dodáva, že nie sú dôvodom na to, aby sme sedeli doma. „Mnoho starších ľudí si myslí, že keď sú už starí a chorí, nemusia nič robiť a vôbec, bude lepšie, keď sa budú trošku šetriť. Ale to je omyl. Telo v tomto veku je už opotrebované, už toľko nevydrží, ale to neznamená, že sa máme vzdať svojho doterajšieho života.
Aj v 74 rokoch môžeme byť v dobrej kondícii a nič nás nemusí bolieť,“ vysvetľuje všeobecná lekárka, ktorá lieči pacientov všetkých generácií. Každá bolesť má svoj charakter a definíciu a každý ju môžeme pociťovať inak. Často sú to však len obavy v našej hlave a skutočné riziko nám nehrozí. Podľa odborníčky by sme sa v takých prípadoch mali dať vyšetriť.
Ak sa preukáže ochorenie, potom si môžeme podľa pokynov lekára alebo fyzioterapeuta upraviť fyzickú aktivitu. „Ľudia, ktorí celý život športovali, ľahšie prekonávajú aj počiatočné bolesti alebo nepohodu, ktoré so sebou pohyb vo vyššom veku prináša. Treba sa zamyslieť nad tým, ako rýchlo bolesti prejdú alebo sa upravia, či pretrvávajú aj naďalej a akú majú intenzitu,“ vysvetľuje všeobecná lekárka.
Čítajte viac Táto na pohľad neškodná vec vraj signalizuje rakovinu a cukrovku. Ako často sa počas dňa deje vám?
Nikdy nie je neskoro
Pýtate sa, či môžete začať s cvičením aj vo vyššom veku, hoci ste doposiaľ trávili čas skôr v polohe ležmo na gauči? „To by ste mali,“ vraví MUDr. Štipkalová. „Mnohé ochorenia vznikajú práve preto, lebo sa nehýbeme. Nadváha starších ľudí zaťažuje, preto im je každý pohyb nepríjemný. Nečinnosť vedie aj k bolestiam kĺbov, ale aj k únave. To ale neznamená, že máte celý deň posedávať a oddychovať. Aj naďalej sa musíte udržiavať aktívni, aby ste zostali čo najvyššie v kondícii.“
Treba začať posilňovať s vlastnou váhou, držať sa koníčkov, ako je tancovanie alebo práca v záhrade. „Ľudia, ktorí zamlada nešportovali a nemajú žiadne pohybové návyky, to majú ťažšie, preto by sa mali začať hýbať s niekým, kto ich bude usmerňovať. Mnoho ľudí nevie cvičiť, vtedy naozaj treba osloviť napríklad fyzioterapeuta, ktorý ich skontroluje, aby cvičili správne,“ upozorňuje doktorka Štipkalová.
Často sa stretáva aj s tým, že starší ľudia po ukončení rehabilitácií, kde ich rozcvičia a ukážu im, ako majú správne cvičiť, sami doma v pestovaní dobrých zvykov poľavia. Rovnakým problémom býva aj skreslená predstava, koľko pohybu je tak akurát. Niektorí sa mylne domnievajú, že stačí, keď prejdú dvesto metrov do obchodu alebo zídu dole z tretieho poschodia so smeťami.
No zdá sa, že azda najväčším nepriateľom starších ľudí býva „zlé počasie“, ktorým sa ľahko nechávajú odradiť. Raz nejdú von, lebo prší, potom sneží alebo fúka. „Von treba chodiť pravidelne za každého počasia, pestovať si zdravé rituály,“ radí všeobecná lekárka. Pozná ľudí, ktorí vo vysokom veku plávajú, otužujú alebo dokonca hrajú tenis. „V skutočnosti neexistuje výhovorka, prečo sa prestať hýbať, práve naopak, treba sa prispôsobiť ochoreniu alebo zákroku, ale pokračovať vlastným tempom v aktívnom životnom štýle ďalej.“
Čítajte viac Pohár tejto šťavy denne chráni pred rakovinou pankreasu, prostataty a hrubého čreva, poradí si ale aj s cholesterolom
Pohyb je základ
Pohyb a pravidelné cvičenie je pre ľudí vo vyššom veku aj s chronickými ťažkosťami nesmierne dôležitý. „Rozprúdi krv, zlepší prekrvenie orgánov, ich výživu a odvádzanie odpadových látok. Viditeľne sa zlepší napríklad kvalita kože. Pohyb vedie k redukcii nadváhy, dochádza k poklesu hladiny cukru v krvi, zníženiu krvného tlaku, ustúpia opuchy dolných končatín, prejdú bolesti hlavy, zlepší sa pamäť. Pohyb pôsobí ako prevencia kardiovaskulárnych ochorení či degeneratívnych ochorení kĺbov, ktoré sú podmienené sedavým životným štýlom,“ vyratúva benefity lekárka.
Podľa štúdií je obyčajná chôdza, severská chôdza alebo chôdza do schodov výbornou prevenciou Alzheimerovej choroby, pretože zlepšuje pamäť i kognitívne funkcie. Zvýšeným pohybom dochádza k tvorbe endorfínov, čo vedie k pozitívne nastavenej mysli. „A pohyb znižuje aj prah bolesti, napríklad beh dokáže potlačiť bolesť až o 20 %,“ dopĺňa doktorka Andrea Štipkalová. Týmto spôsobom zlepšujeme aj funkciu imunitného alebo srdcovocievneho systému.
Čítajte viac 13 potravín, ktoré by ste mali jesť, ak trpíte reumou. A ako je to s alkoholom? Škodí alebo pri tomto ochorení pomáha?
Myslite dopredu
Možno aj vám preblesklo hlavou, že by ste v štyridsiatke alebo päťdesiatke mali začať myslieť viac na svoje zdravie. Prestať fajčiť aj ponocovať, začať sa hýbať. Podľa lekárky nič také ako „bod zlomu“ neexistuje a celý život máme na to, aby sme si vytvorili zdravé návyky. Netreba sa spoliehať na potom. A niekedy je to všetko v hlave – niekedy sme príliš kritickí, zameriavame sa na negatívne stránky života, analyzujeme sa a sťažujeme. Podľa viacerých štúdií nám môže pocit vďačnosti prospievať aj na fyzickej úrovni – zlepšiť spánok, náladu aj imunitu, zmierniť depresiu a úzkosť, pomôcť nám lepšie sa vyrovnať s chronickou bolesťou.
Podľa medzinárodného prieskumu pre finančnú skupinu NN bola priemerná dĺžka života na Slovensku v roku 2021 77 rokov. V roku 2040 by sa ale naše deti a vnúčatá už mohli dožívať v priemere 82,5 roku. Stojí za to, aby ich prežili v čo najväčšej spokojnosti. Podľa jedného francúzskeho spisovateľa nie je starnutie nič iné len zlozvyk, na ktorý zamestnaný človek nemá čas. Ak máme náplň života, svoje hobby a záujmy, ďakujeme za každý deň navyše, preto by sme sa mali sústrediť na svoje zdravie.